Bratislava 22. marca (TASR) - O likvidácii nepohodlných rodín vysťahovaných z ich domovov v takzvanej Akcii B na Slovensku hovorili dnes v Bratislave priami účastníci na odbornom seminári.
Vtedajšia vládna moc zorganizovala túto akciu len na Slovensku a jediným dôvodom bola príslušnosť postihnutých ľudí k inteligencii, takzvanej maloburžoázii a boli členmi vtedajšej Demokratickej strany. Komunisti vtedy vysťahovali niekoľko tisíc ľudí z Košíc, Bratislavy, Banskej Bystrice, Žiliny a ostatných okresných na vidiek z dôvodu nebezpečia pre terajší režim. Boli medzi nimi prevažne právnici, advokáti, komerční inžinieri a malí živnostníci. "Všetkých zároveň vyhodili zo zamestnania, nesmeli pracovať a boli pridelení na manuálnu prácu napríklad do kameňolomov, tehelní, sklární, baní či mlynov. Celý život pracovali manuálne, niekedy v sedemdesiatych rokoch sa z niektorých vysokoškolsky vzdelaných ľudí stali drobní úradníci," povedal v rozhovore pre TASR jeden z účastníkov Akcie B Zdenko Tholt. Deti vysťahovaných rodičov vyhodili zo stredných i vysokých škôl, nemohli mať iné ako manuálne zamestnanie. Všetci účastníci Akcie B mali trvalé zdravotné následky, niektorí až do smrti.
Podľa Tholta sa situácia uvoľnila asi po desiatich rokov za prezidentovania Antonína Zápotockého. Koncom šesťdesiatych rokov bola Akcia B, ktorá sa začala hneď po roku 1948 a skončila niekedy v roku 1953, vyhlásená za nezákonnú. "Za komunistického režimu ju však nikto neanuloval, nevrátil ľuďom domovy a ani sa neospravedlnil. Po roku 1989 vydala SR zákon o mimosúdnej rehabilitácii a poškodení, resp. ich pozostalí boli finančne odškodnení," doplnil podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Tholt.
Podujatie zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska v spolupráci s nadáciou Hannsa Seidela.
