SR: Predseda vlády odcestoval na jarný summit EÚ do Bruselu
BRATISLAVA 21. marca (SITA) - Na jarný summit Európskej únie (EÚ) odcestoval v piatok do Bruselu predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Ako agentúru SITA informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, účastníci summitu sa budú venovať sociálno-ekonomicke
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
j agende s osobitným zameraním na plnenie Lisabonskej stratégie a súčasnou medzinárodno-politickou situáciou v súvislosti s udalosťami v Iraku. Zámerom premiéra Dzurindu je prezentovať pripravenosť Slovenska participovať na vytváraní novej zjednocujúcej sa Európy a stabilnom zvyšovaní jej ekonomického potenciálu. Zároveň bude účastníkov summitu informovať o konkrétnych krokoch vládneho kabinetu v prístupnom procese krajiny do EÚ. Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2000 bol stanovený pre úniu nový strategický cieľ pre ďalšie desaťročie – vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Göteborský summit v marci 2001 doplnil do Lisabonského procesu ďalší cieľ zameraný na stratégiu trvalo udržateľného rozvoja vrátane dimenzie životného prostredia. Napokon summit v Barcelone v marci 2002 zhodnotil pokrok dosiahnutý v Lisabonskom procese a prijal ďalšie konkrétne rozhodnutia o opatreniach na dosiahnutie uvedených cieľov. Ekonomické otázky by mali dominovať aj na piatkovom summite EÚ. "Musíme napredovať k svojmu cieľu a neodvádzať pozornosť iným smerom," uviedol podľa agentúry AFP pred summitom grécky premiér Kostas Simitis, ktorého krajina v súčasnosti predsedá únii. Aj keď sa očakáva, že iracká kríza bude ďalšou dôležitou témou summitu, lídri únie by sa podľa Simitisa mali venovať najmä pokroku dosiahnutému v oblasti ekonomických reforiem, ktoré odsúhlasil summit v Lisabone. Predseda Európskej komisie Romano Prodi kritizoval slabú rýchlosť ekonomického pokroku v rámci tzv. Lisabonskej stratégie. "Našim cieľom je zabezpečiť, aby nám lisabonská dohoda pomohla prekonať súčasné ekonomické problémy," uviedol. Lisabonská dohoda zakotvuje štrukturálne reformy, ktoré by do roku 2010 mali zabezpečiť trojpercentný ekonomický rast členských krajín únie. Tento cieľ by však mohlo ohroziť spomalenie ekonomiky ako dôsledok irackej vojny. Európska komisia varovala, že ekonomika eurozóny by sa kvôli vojne v Iraku mohla dostať do recesie.