Berlín 20. marca (TASR) - Presne pred 70. rokmi, 20. marca 1933, oznámil vtedajší policajný prezident Mníchova Heinrich Himmler otvorenie prvého koncentračného tábora na nemeckej pôde. Išlo a areál bývalej továrne na muníciu v časoch prvej svetovej vojny v blízkosti mesta Dachau. O dva dni neskôr, 22. marca prekročilo brány novozriadeného tábora prvých 200 väzňov, pripomína vo svojom dnešnom vydaní nemecký denník Die Welt.
Počiatočné pomery v Dachau neboli - vzhľadom na neskoršie ukrutnosti, páchané v nemeckých koncentračných táboroch - najhoršie. Dozorcovia z radov mestskej polície internovaných nebili, ani im neholili hlavy.
Strava síce bola nedostatočná od prvých dní, väzni však pracovali v relatívne slušných podmienkach. Zvrat nastal po desiatich dňoch, keď mestskú políciu vystriedala strážna jednotka zložená z príslušníkov SS, pokračujú noviny.
Dachau sa stal predobrazom budúcich koncentračných táborov. Celý model sa skladal z troch prvkov: zadelenie väzňov podľa dôvodu väzby, práca ako nástroj teroru a systém trestov, ktorý umožnil nástup svojvôle.
Koncentračný tábor nebol byrokratickou ustanovizňou, ani zariadením, kde by vládli isté predpisy, hovorí nemecký filozof Max Weber. Táto ustanovizeň vylučovala dodržiavanie nariadení ako celok.
Akonáhle sa totiž niekto odhodlal rešpektovať prípis alebo zákaz, porušoval tým automaticky iné príkazy. Takéto pravidlo vyvolávalo totálny chaos a dávalo voľnú ruku dozorcom, poznamenáva denník. Dachau, Buchenwald a Osvienčim možno považovať za nemecký príspevok k dejinám násilia zo strany štátu, konštatuje Die Welt.
Koncentračný tábor sa stal strediskom teroru, miestom boja jedného človeka proti druhému. Hrôzy poľovačiek na ľudí nezostávajú za hrôzami vojny. Na bojových poliach sa skúšajú deštruktívne sily techniky, v mučiarňach koncentračných táborov je to zničujúca moc totalitnej mašinérie.
Cieľom nemeckých koncentračných táborov nebola izolácia odporcov režimu, rukojemníkov alebo právoplatne odsúdených osôb, ale sústreďovanie a likvidácia vydedencov a tých, pre ktorých v árijskej Tretej ríši nebolo miesta: homosexuálov, svedkov Jehovových, vojnových zajatcov, židov, Rómov, ľudí telesne a duševne postihnutých, pripomína v závere Die Welt.
