Washington 23. júla (TASR) - Ľudová múdrosť o tom, že najdlhšie žijú tí, o ktorých sa hovorí ako o mŕtvych, platí zjavne aj pre Kjótsky protokol. Americký prezident George W. Bush ho totiž len pred niekoľkými mesiacmi po nástupe do funkcie označil - k pobúreniu Európanov - za mŕtvy a bol si pomerne istý, že pre nové rokovania získa na svoju stranu dostatok spojencov.
Prezident, ktorý sa čoraz častejšie stáva terčom kritiky ochranárov pre svoj blízky vzťah k ropnému priemyslu, vo svojom odmietnutí vyhlásil, že je síce ochrane životného prostredia zaviazaný, no musí mať v prvom rade na zreteli záujmy Spojených štátov amerických. Kjótsky protokol bol podľa jeho slov vo svojej podstate beznádejne chybný, ciele dohody sa stanovili svojvoľne a stáli USA veľa pracovných miest. Okrem toho tiež vyhnali smerom nahor náklady na energiu. Z tohto dôvodu bolo treba podľa Busha nájsť trhovohospodárske a flexibilné riešenie.
Aspoň v otázke nákladov na energiu si mohol byť Bush istý podporou zo strany Američanov. V USA, kde je energia v porovnaní s európskymi pomermi ešte stále cenovo veľmi výhodná, iritovala totiž v posledných mesiacoch stúpajúca cena benzínu spotrebiteľov do značnej miery. Súčasne však musel Bush tiež pochopiť, že u väčšiny Američanov jeho politika v oblasti životného prostredia nenájde pochopenie.
Určite nielen preto dal Bush doslova v poslednej minúte aj napriek svojej pôvodne tvrdej kritike Kjótskeho protokolu najavo pripravenosť na dosiahnutie kompromisného riešenia. V snahe neutrápiť úplne kritikov z vlastnej krajiny ako aj z radov amerických spojencov, prisľúbil šéfom európskych štátov a vlád, že bude tolerovať výsledok, ktorý sa dosiahne na konferencii o životnom prostredí v Bonne a nebude ho blokovať.
Napokon sa teda operácia v poslednej chvíli vydarila a Kjótsky protokol sa - neskorou, ale cielenou dohodou - predsa len podarilo zachrániť. Naskytuje sa však otázka, či je táto dohoda dostatočná aj na záchranu svetovej klímy.
Účastníci rokovaní 6. konferencie strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách v Bonne, dosiahli dnes prielom, keď odsúhlasili v politickej rovine kľúčové prvky pre implementáciu Kjótskeho protokolu. Výsledný 14 stranový dokument obsahuje konsenzuálne rozhodnutia o doposiaľ konfliktných otázkach v štyroch okruhoch: finančná pomoc rozvojovým krajinám, pravidlá využitia flexibilných mechanizmov, úloha lesov pri plnení záväzkov, režim uplatňovaný v prípade nesúladu s protokolom.
Dosiahnutá dohoda otvára cestu pre ratifikáciu Kjótskeho protokolu rozvinutými krajinami, vrátane Slovenska. Zvýšila sa tak pravdepodobnosť, že Kjótsky protokol bude ratifikovať taký počet krajín, aký je potrebný na to, aby protokol nadobudol účinnosť. Je to však len začiatok práce, pretože početné technické podrobnosti bude potrebné ešte dopracovať, avšak za veľký úspech možno považovať skutočnosť, že proces sa po niekoľkých rokoch dal do pohybu. Predseda bonnskej konferencie - minister životného prostredia Holandského kráľovstva Jan Pronk ocenil konštruktívny postoj USA, ktoré i keď zotrvávajú na svojej pozícii (neratifikujú Kjótsky protokol), nekládli žiadne prekážky na rokovaniach.
