Bonn 23. júla (TASR) - Návrh kompromisnej dohody o Kjótskom protokole o globálnom otepľovaní odsúhlasilo dnes v nemeckom Bonne plenárne zhromaždenie pozostávajúce z delegátov 180 krajín zúčastňujúcich sa na konferencii Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách. Kompromisnú zmluvu zachraňujúcu Kjótsky protokol uzavreli rokovacie tímy dopoludnia.
Dohodu sa podarilo dosiahnuť po rokovaniach, ktoré trvali celú noc a v ktorých išlo o stanovenie spôsobov ratifikácie a realizovania zmluvy. "Zavŕšili sme prácu vo vedomí, že výsledok je nevyhnutný," uviedol predseda konferencie a holandský minister životného prostredia Jan Pronk.
Prijatie dohody uvítali ekologické organizácie, ktoré ju považujú za krok k účinnejšej ochrane klímy. Rovnaký postoj zaujala aj Európska únia. "Operácia na záchranu Kjótskeho protokolu sa skončila úspechom. EÚ urobila vážne ústupky, aby sa dosiahla dohoda, ale táto cena stála za to," vyhlásila po rokovacom maratóne v Bonne európska komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová.
Japonsko, ktorému pripadla po odstúpení USA od Kjótskeho protokolu (1997) kľúčová úloha, v záverečnej fáze rokovaní súhlasilo s kompromisnými návrhmi súvisiacimi s limitovaním emisií skleníkových plynov. Rovnakú zmenu postoja zaujala v poslednej chvíli aj Kanada.
Podľa dohody musia priemyselné krajiny znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré sa považujú za pôvodcov otepľovania planéty. Protokol z Kjóta predpokladá obmedzenie emisií spôsobených priemyslom a dopravou v priemere o 5,2 percenta oproti úrovni z roku 1990. Niektoré krajiny, osobitne Japonsko, si pritom môžu vo veľkorysej miere do toho započítať ako kompenzáciu svoje lesné hospodárstvo.
Otázka, nakoľko budú právne záväzné tresty pri nesplnení záväzkov ochrany podnebia, sa má rozhodnúť neskôr a bude hlavnou témou najbližšieho summitu o klíme v juhomarockom Marrákeši.
