Budapešť 19. marca (TASR) - Maďarská politická scéna je v otázke úloh krajiny súvisiacich s irackou krízou polarizovaná. Podľa expremiéra Viktora Orbána sa kabinet Pétera Medgyessyho postavil na stranu vojny, hovorca vlády Zoltán Gál na to reagoval slovami, že "Maďarsko nie je vo vojne s Irakom".
Medgyessy sa dnes zúčastní rokovania zahraničného výboru parlamentu, kde bude informovať o irackej situácii. Výbor zasadal už v utorok, premiér však neprišiel, lebo v tom čase zvolal národnobezpečnostný kabinet.
Opozičný predseda zahraničného výboru a podpredseda Zväzu mladých demokratov (Fidesz) Zsolt Németh to považoval zo strany predsedu vlády za "útek" pred zodpovednosťou. Ako pripomenul, Medgyessy sa od 30. januára, kedy podpísal list ôsmich európskych krajín podporujúcich politiku USA voči Iraku, napriek viacerým výzvam vyhýbal účasti zasadnutia výboru.
"Premiér sa bojí vysvetliť verejnosti to, že Maďarsko bez poverenia parlamentu prijalo úlohy v americkej vojne," konštatoval Németh. Premiér v liste predsedovi komisie oznámil, že po prejave amerického prezidenta Georgea W. Busha považoval za dôležité okamžite zvolať bezpečnostný kabinet.
Podľa Medgyessyho listu Némethovi dnes premiér podá na rokovaní výboru informáciu o utorňajších rozhodnutiach kabinetu, ako aj o informáciách bezpečnostných služieb a poriadkových síl, ktoré v utorok zazneli.
Na margo úloh, ktoré Maďarsko v súvislosti s irackou krízou prijalo, hovorca vlády pripomenul, že tie sa poskytnutím vojenskej základne v Taszári pre cvičenie príslušníkov irackej opozície, otvorením vzdušného priestoru a ponukou prostriedkov na posilnenie obrany Turecka vyčerpali. "Od tohto viac už neponúkneme," dodal hovorca.
Orbán považuje za veľmi smutné, že sa vláda napriek tomu, že 92 percent občanov Maďarska by chcelo mier, postavila na stranu vojny. V súvislosti s vládou poskytnutým povolením preletov vojenských lietadiel opozičný politik konštatoval, že vládny kabinet odvolávajúc sa na z minulosti "vylovené" rozhodnutie parlamentu vniesla krajinu na stranu vojny bez parlamentnej debaty.
Kabinet rozhodol o povolení na základe rozhodnutia zákonodarného zboru z februára roku 1998, ktorým parlament súhlasil s tým, aby o preletoch lietadiel krajín vystupujúcich v záujme naplnenia rezolúcií OSN súvisiacich s Irakom rozhodovala vláda.
Cvičenie prvej skupiny príslušníkov irackej opozície na vojenskej základni v Taszári ukončili 28. februára. Na základňu na juhozápade krajiny pricestovala prvá polstovka Arabov 29. januára. Inštruktori z USA ich cvičili na základe dohody medzi maďarskou a americkou vládou na civilné kontaktné úlohy pre prípad vojenskej intervencie proti Iraku.
V súvislosti s preletmi vojenských lietadiel sa kritika opozície ozvala po tom, ako šesť helikoptér a tankovacie lietadlo 20. februára porušili maďarský vzdušný priestor. Pôvodne Maďarsko povolilo ich prelet v rámci operácie Trvalá sloboda súvisiacej s Afganistanom, neskôr vyšlo najavo, že stroje leteli do Rumunska pomôcť inej prebiehajúcej americkej operácii.
Za akciu sa USA ospravedlnili Maďarsku, ktoré písomne požiadalo Spojené štáty, aby sa podobná udalosť nezopakovala.
Maďarský parlament po týždeň trvajúcej búrlivej debate medzi parlamentnými stranami dal koncom februára súhlas na použitie maďarského priestoru pre transporty Severoatlantickej aliancie, ale iba tým, ktoré sú určené na pomoc Turecku.
Pre poruchu motora muselo v noci zo soboty na nedeľu pristáť na budapeštianskom letisku Ferihegy americké vojenské lietadlo. Stroju typu C-130 Herkules sa na ceste do Rumunska pokazil motor nad územím Slovenska. Podľa predstaviteľov ministerstva obrany technicky nie sú vylúčené tajné prelety maďarským vzdušným priestorom. V prípade lietadiel Severoatlantickej aliancie ide o uplatnenie princípu dôvery.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) juh
