Kancelár zároveň zdôraznil, že v prípade napadnutia Nemecko poskytne Turecku očakávanú pomoc.
Napriek názorovým rozdielom v irackej otázke sú však nemecko-americké vzťahy podľa Schrödera „priateľské“. Kancelár podčiarkol, že Nemecko sústredilo po USA najviac síl v boji proti medzinárodnému terorizmu. „Len málo členov NATO sa môže s nami porovnať.“ Nemecko od roku 1998 zdesaťnásobilo svoje výdavky na medzinárodné mierové nasadenia. Ročne minie dve miliardy eur.
Na riešenie irackej krízy Schröder navrhol päťbodový program: vyčerpať všetky prostriedky mierového riešenia, bezpečne zistiť, či Bagdad vlastní zbrane hromadného ničenia a prípadne ho odzbrojiť. Rozhodovanie ponechať výhradne na Bezpečnostnú radu OSN, rozšíriť inšpekcie a vytvoriť trvalé štruktúry, ktoré by utlmili nebezpečie vychádzajúce z Iraku.
Predsedníčka opozičnej CDU Angela Merkelová v reakcii na vládne vyhlásenie o aktuálnej medzinárodnej situácii ostro kritizovala Schröderovu „osobitnú cestu“, ktorou sa vraj vzdal tradícii nemeckej zahraničnej politiky: „Podnecujete subtilný antiamerikanizmus,“ vyčítala Merkelová Schröderovi.
Kancelár sa podľa jej slov dostal do slepej uličky a svojimi vyhláseniami zmiernil tlak na Saddáma Hussajna. „Tým sa zvýšilo riziko vojny,“ pripomenula Merkelová a zdôraznila, že CDU/CSU v zmysle OSN nevylučuje použitie vojenských prostriedkov proti Iraku.
V parlamente sa však opoziční kresťanskí demokrati nepresadili. Ich návrh na pripojenie sa Nemecka k ôsmim európskym štátom, ktoré minulý týždeň vyjadrili podporu USA, poslanci zamietli jasnou väčšinou hlasov.
