Washington 23. júla (TASR) - Viac ako 15 rokov po objavení ozónovej diery nad Antarktídou pripravil tento ľadový kontinent ďalšie prekvapenie. Americkí vedci zo School of Earth and Atmospheric Sciences, patriacej pod Georgia Institute of Technology, namerali v prízemnej atmosfére nad južným pólom extrémne vysoké koncentrácie vzduch čistiacich oxidantov. Toto zistenie by mohlo významne ovplyvniť výskum podnebia, pretože si vyžaduje celkom novú interpretáciu klimatických dát z minulosti, ktoré sa získali z antarktických vrtov.
Počas dvoch expedícií v antarktickom lete 1998/99 a 2000/2001 vedci merali 24-hodinové hodnoty hydroxylového radikálu (OH), ktorý bráni hromadeniu jedovatých chemikálií v atmosfére. "Teraz vieme, že prízemná vrstva vzduchu (vo výške 20-200 metrov) nad južným pólom je mimoriadne oxidačným prostredím," píše profesor Doug Davis v časopise Geophysical Research Letters. Merania ukázali hodnoty, značne prevyšujúce koncentrácie z oblasti rovníka. Aj hodnoty oxidu dusnatého (NO) dosahovali hodnoty až 550 ppt (parts per trillion).
"Oxid dusnatý si každý spája so škodlivými emisiami, preto je južný pól tým posledným miestom, kde by sa dali čakať takéto vysoké hodnoty," konštatuje Davis. OH sa podľa neho tvorí pôsobením NO. Tento proces sa môže diať v ľade na celom svete, nie iba v Antarktíde. K tomu stačí málo - nadmerná koncentrácia dusičnanov v ľade a slnečné žiarenie.
Vedci si zatiaľ nevedia vysvetliť vysoké hodnoty NO. Davis sa domnieva, že by mohli súvisieť so zmiešavaním vzduchu, ku ktorému nad južným pólom dochádza vo veľmi malých výškach. Nadbytočný NO tu reaguje s hydroperoxylovým radikálom (HO2) a premení sa na OH a oxid dusičnatý (NO2). Ten reaguje opäť s OH a vzniká kyselina dusičná, ktorá prenikne do ľadu a vytvára uzatvorený cyklus.
Uvedená oxidačná chémia pokračuje aj pod snehom. To má závažné dôsledky pre glaciochemikov, ktorí analyzujú vzduch uzatvorený v ľade. Odteraz musia byť oveľa opatrnejší s interpretáciou látok konzervovaných vo vrtoch do arktického ľadu. Zatiaľ čo doteraz vychádzali z toho, že látky sa zachovali vo svojom pôvodnom stave, nové poznatky naznačujú, že chemické reakcie pod ľadom môžu pokračovať aj desať rokov po ich uzatvorení.
V súčasnosti nie je jasné, či takéto výnimočné situácie, ktoré mávajú lokálny a regionálny dopad, môžu mať aj globálne účinky. Vedci si sľubujú viac informácií od vyhodnotenia dát z najnovšej výpravy. V roku 2003 bude nasledovať ďalšia expedícia do Antarktídy.
Ďalšie informácie: http://gtresearchnews.gatech.edu/newsrelease/SPOLE.html.
