FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Hviezdu svetového tenisu Miloša Mečířa sme nahovorili, aby zhodnotil hru dvoch „titanov“ slovenskej ekonomiky.
Sám už veľmi nehráva, len ak s dvanásťročným synom, desaťročnou dcérou či Karolom Kučerom.
Dnes ho viac baví hokej. „Ak idem na tenis, tak stretnúť sa s kamarátmi.“
Je predsedom slovanistického klubu – a robí to zadarmo!
„Členovia sú rôzni. Niektorí si prídu len posedieť, zahrajú si raz za týždeň. Iní hrajú tenis každý deň. Je tu klubová atmosféra, hrávajú sa šachy, mariáš.“
Takýmto „pravým“ členom klubu je aj viceguvernér NBS Jusko.
Ako vyzerá jeho hra s vicepremiérom?
„Nadšenie tam nechýba, čo je vždy najpotrebnejšie. A pri nich asi nejde o to, aby vyhrali Wimbledon, ale aby sa trochu prebehli.“
Je pravda, že podľa hry sa dá poznať charakter človeka?
„Dá sa veľa rozoznať. Ale neviem, či aj na úrovni tohto tenisu. Musel by som poznať hru toho človeka dlhšie. Nejde len o štýl, ale aj o taktiku boja, tá je dosť podobná životu.“
Keď niekto dáva „falše“, aký je?
„To by som sem ani nezaraďoval, to mi tu ani nesedí. Skôr či niekto hrá riskantnejšie, útočnejšie, alebo hrá skôr obrannú hru – podľa toho sa to skôr určuje. Ale rotované údery neznamenajú zákernú povahu. Je to štýl hry takého tenistu, tak sa naučil v mladosti alebo keď začínal.“
Kedy by sa malo začínať?
„Nemusí to byť s raketou, hra s loptou na dvore aj pingpong sú dobrou prípravou.“
Ak hrám dobre pingpong, budem hrať dobre tenis?
„Určite, ak si to budete hovoriť.“ (Smiech.)
Tu hrajú obaja útočne. Alebo vicepremiér Mikloš ešte trochu útočnejšie ako guvernér Jusko, nie?
(Smiech.) „Každý hrá podľa svojich možností. Niekto má nahraté viac a potom to vyzerá útočnejšie, aj keď druhý hrá opatrne možno len preto, že si neverí. Tu sa mi to hodnotí ťažko. Ale takéto hodnotenie platí skôr vo vyšších kategóriách tenisu. Vidno, že nehrali odmalička a že nehrali často. Ale podľa mňa si prídu na svoje, zahrajú si na slušnej úrovni.“
Hrajú pekný tenis.
„Vidieť na nich zápal a radosť z každej podarenej lopty. U vicepremiéra Mikloša pri údere vidno, že si pomáha mimikou, jazykom, pri servise vidieť, že to bude asi nejaká rana. Nedá sa to povedať z jedného gemu, ale guvernér hrá o niečo opatrnejšie, ale precíznejšie. Hoci – tento servis, to bola ,pecka‘. Len bol dlhý.“
Všimli ste si, že pri podaní poskočí? A potom urobí prešľap.
„Skákať sa môže, ale nesmie sa dopadnúť pred tým, než udrie, pred čiaru. To nie je dovolené.“
A čo to znamená?
„Je lepší uhol, je tam väčšie prepojenie váhy tela, čo umocní razanciu úderu. Pomáha to. Veľa svetových hráčov vyskakuje, skoro všetci. Hoci každý má ten výskok iný.“
Mikloš nie.
„Ale áno. Vyšponuje sa na špičku. Pomáha to, lebo do úderu sa prenesie letiaca váha tela. A je to o niečo viac, ako keď je zapretý. Pán Mikloš hrá elegantne, ale možno nemá isté údery. Alebo skôr – hrá riskantnejšie ako pán Jusko. Guvernér urobí menej chýb, možno zahrá medzihru opatrnejšie, ale má zase väčšiu istotu, že viackrát dokáže loptu prehodiť do kurtu. Čiže – keby bol Mikloš na vyššej úrovni, dokázal by tú razanciu presnejšie kontrolovať a nerobil by nejaké chyby, bol by možno lepší. Ak by Jusko nevymyslel zase niečo navyše. Ale hovorím, je to len hodnotenie jednej hry.“
Ale berú to vážne. Minimálne Ivan Mikloš.
„Áno?! Ani sa mi nezdá. Asi natoľko vážne, ako keď ja hrám s kamarátmi tenistami hokej. Vidieť, že majú potešenie z hry.“
Hoci málo nadávajú.
„To som si všimol. Sú to celkom slušní tenisti.“
Vy nadávate, keď hráte?
„Niekedy som nadával, ale väčšinou len v duchu. Bol som tichším hráčom.“
Aké to boli nadávky?
„Do kelu.“ (Smiech.)
Vynadali ste niekedy rozhodcovi?
„Nie. Možno som protestoval alebo som bol v šatni rozhorčenejší. Nadávanie nie je civilizované – a môže stáť aj nejaký ten peniaz. Priamo na kurte je to urážka rozhodcu, nešportové správanie, môže byť pokuta. Za odpálenie lopty bola stanovená pokuta podľa toho, aký veľký to bol turnaj. Mohla byť aj päťsto dolárov, ak bola lopta odpálená zo zúrivosti. Hodenie rakety je niečo podobné. Záležalo aj na tom, či ju hráč zlomil, či bol veľmi zúrivý – či to, skrátka, zle vyzeralo, alebo nevyzeralo.“
Hodili ste ju niekedy na zem?
„Od zúrivosti nie. Raz mi vypadla pri servise, raz pri doskoku, na voleji. Hoci som niekedy nebol nadšený svojou loptou, nevedel som pri tom tak zúriť.“
Takže ste prototypom slušného bieleho inteligentného športu.
„Dobre ste to povedali.“ (Smiech.)
