Roman Václavík s rodinou vo veľkom byte SPP v absolútnom centre Bratislavy. Býva tam napriek tomu, že už nerobí u plynárov.
Keď vstupoval do Smeru, bol prezentovaný ako nová tvár.
Za šéfovania Jána Duckého plynárenskému priemyslu pritom riadil divíziu ekonomiky SPP.
Zúčastnil sa na prvej tlačovej konferencii Smeru, kde jeho šéf Robert Fico rozvinul myšlienku „prehľadných privatizácií“.
Jeho meno pritom figurovalo vo viacerých firmách, ktoré mal ovládať exposlanec HZDS Dušan Macuška.
Za Smer má dohliadať na transparentnosť spôsobu privatizácie SPP.
Sám pritom býva v bratislavskom byte, ktorý patrí plynárom.
Hovorí sa, že môže stáť za pripravovaným „odstrelom“ Fedora Flašíka a Moniky Beňovej na jeseň tohto roku.
Ekonomický expert Smeru Roman Václavík sa domnieva, že situácia v Smere je opačná.
SPP
Svoju prácu v Duckého SPP na riadiacom poste za politickú „predohru“ nepovažuje.
„Ducký ma tam nechcel,“ tvrdí.
Poukazuje na to, že bývalé vedenie SPP voči jeho osobe nevedie žiadne vyšetrovanie, tlak na to, aby vrátil SPP byt, považuje „len za mediálny“.
Podľa neho má hodnotu dva a pol milióna.
„Nájomné je tu regulované a platím niečo do troch tisíc korún.“
Pre prípad, že by ho chceli vysťahovať, požiadal súd o predbežné opatrenie. Vraj: „Pokiaľ sa celá situácia nevysvetlí.“
Na konštatovanie, že predsa nemôže užívať byt SPP, keď zamestnancom SPP nie je, reaguje:
„Tak či tak sa v krátkom čase odsťahujem. Bývame príliš vysoko, nie je tu výťah, čo mi po narodení dieťaťa nevyhovuje.“
Ide o trojizbový byt s malým balkónom, plávajúcou podlahou, špičkovo zariadenou kuchyňou a krbom v obývacej izbe.
Podnikanie
Rodina sa rozrástla pred ôsmimi mesiacmi o dcéru Viktóriu, manželku si zo- bral krátko predtým – po trinástich rokoch chodenia.
Už počas štúdia na ekonomickej škole založil s kamarátom firmu na sprostredkúvanie zamestnania pre študentov, do tzv. veľkého podnikania vstúpil s otcom a bratom – v Lučenci si otvorili malú rodinnú pekáreň.
„Robil som denné, nočné, piekol som chlieb, pečivo, koláčiky. Bola to strašná drina, nezávidím žiadnemu pekárovi.“
Ako dvadsaťdvaročný sa zúčastnil na konkurze do NBS – vybrali ho.
Stal sa najmladším riaditeľom expozitúry v Lučenci, neskôr finančným riaditeľom a členom predstavenstva v Podpolianskych strojárňach v Detve – premiér Dzurinda na ne poukázal ako na vytunelovanú spoločnosť.
Václavík: „Prečo nešiel do dôsledkov, nepredložil dôkazy a nezačalo sa policajné vyšetrovanie? Mňa osobne na rozdiel od iných nemenoval, v tom čase som tam už nepracoval.“
Bol aj členom dozorných rád Globtelu a Priemyselnej banky.
„Mám veľmi pozitívny vzťah k peniazom a nepovažujem to za amorálne. Má to v sebe takmer každý, len si to nechce priznať. Vždy som chcel byť zabezpečený a chcel som, aby sa moja rodina mala čo najlepšie.“
Kde zarobil prvé veľké peniaze?
„V časoch kupónovej privatizácie. Obchodoval som s akciami a zarobil som 350-tisíc korún.“
Dnes?
„Nežijem z desaťtisícového platu, zomrel by som od hladu. Veľmi sa bojím chudoby. Preto pracujem šestnásť hodín denne.“
Aké je teda jeho daňové priznanie?
„Niekoľko rokov rovnaké – okolo dvoch, troch miliónov korún. Normálne pracujem a normálne žijem, nemám sa na čo sťažovať.“
Jeho zatiaľ posledným obchodom je investícia do hrozného gamblingu – finančných derivátov.
„Nakúpite eurá – a vo vhodnej chvíli ich meníte za doláre. Dnes som v strate niekoľko tisíc dolárov, ale mení sa to každú chvíľku a tomuto biznisu verím.“
Macuška
Je predsedom predstavenstva spoločnosti Hriňovských strojární, aj jej majoritným akcionárom – cez spoločnosť Podpolianske strojárne, kde má šesťdesiatšesť percent obchodného podielu.
Strojárne majú dve stopercentné dcérske spoločnosti, kde je členom dozornej rady.
Médiá zaujíma okrem iných napríklad firma Veluris glass, a. s. – Václavík tam je predsedom predstavenstva, pričom práve táto firma sa skloňovala spolu s jeho menom a s Dušanom Macuškom. Keď bol Macuška v HZDS, mali mu Václavík a Vladimír Hraško robiť tzv. biele kone, „strážiť“ jeho „investície“.
„Macušku som od volieb videl možno dva-trikrát.“
Vraj sa pohádali práve pre tie spoločnosti?
„Až na jednu výnimku som sa s Dušanom Macuškom v žiadnej firme ako spolumajiteľ nestretol. Neodmietam, že sa poznáme. Lučenec je malé mesto, tam sa poznajú navzájom všetci.“
Václavík zakotvil v Smere, Hraško ako bývalý sympatizant HZDS má zrazu veľmi dobré vzťahy s ľuďmi okolo SDKÚ, Macuška nechce o politike ani počuť.
Vymieňajú si úlohy?
„Cítim sa viac manažérom ako politikom. Poslanecké ambície nemám.“
Flašík
Takže chce ovplyvňovať „chod vecí“.
„Áno, nepopieram.“
Či sa mu to pri Flašíkovom dýchaní na chrbát podarí, ukáže čas.
Od mediálneho mága Smeru má odlišný názor minimálne na spoluprácu s HZDS.
„Nevylučujem ju. Ale skôr ju nepreferujem.“
ROMAN KRPELAN
