Pavilón 23 (hore) je v areáli viedenskej nemocnice pre duševne chorých (dole). Jeho nájomníčkou je bývalá Mečiarova poradkyňa pre všetko.
S bývalou poradkyňou Vladimíra Mečiara pre všetky oblasti sa osud kruto zahral.
Po tom, ako sa v psychickom skrate pokúsila zabiť svojho maloletého syna Filipa a spáchať samovraždu, sa stala z úspešnej majetnej ženy väzenkyňa ducha i tela.
Blažena Martinková sa z domu nad bratislavskými Kramármi presťahovala do viedenskej vily na Sieveringovej ulici 114 a odtiaľ po októbrovej tragédii v roku 2000 do nemocnice Otta Wagnera pre duševne chorých.
Adresa: Viedeň, Baumgartner Höhe 14
Nemocnica na západnom okraji Viedne je mestečkom samým osebe.
Niekoľko desiatok pavilónov so stravovacími zariadeniami, organizáciami pre pacientov, tenisovými kurtmi, ihriskami i divadlom tvorí rozsiahly areál vstavaný do hustého lesa.
Každý sa tu presúva motorovými vozidlami – na obídenie celého objektu by totiž chodec potreboval minimálne hodinu.
Areál, obohnaný vysokým ozdobným plotom, sa však pred okolitým svetom neuzatvára – každý návštevník vchádza aj vychádza bez akýchkoľvek problémov.
Na vrátnici vám ochotná služba v počítači vyhľadá meno pacientky, nakreslí trasu na pripravenej mapke areálu a priloží kartičku povolenia na vjazd vozidla.
Cesta k najkrajnejšiemu cípu celého areálu – k pavilónu číslo 23 – trvá päť minút. Bývalá podnikateľka a účastníčka Mečiarovho rokovania s rakúskym kancelárom Blažena Martinková v ňom strávi zrejme najdlhšiu časť svojho života.
Prechodné bydlisko: pavilón 23
Už na prvý pohľad je pavilón 23 iný než ostatné. Kým inde sú dvoj, trojposchodové objekty zamrežované len čiastočne, tento má na troch poschodiach všetky okná s mrežami.
Nielen s menšími, vnútornými, ale aj s masívnymi mrežami zvonka budovy.
Z dvoch strán ju obkolesuje dvor, ktorý ohraničuje približne štvormetrový múr.
Z pavilónu neprenikne ani najmenší zvuk. To, že sa tu život nezastavil, prezrádza len pyramída prepraviek s minerálkami stojaca pred bránou – a rad asi desiatich zaparkovaných vozidiel.
Tabuľa pri vstupe informuje, že primárom je tu doktor H. P. David.
Ďalej sa nedostanete.
Aj vrátnik sa na spiatočnej ceste informuje: „Našli ste to? 23. pavilón je iný, tam sa len tak vojsť nedá. A kde dostať povolenie? To vám nikto len tak nepovie. Ani ja neviem.“
Trvalé bydlisko: Viedeň, Sieveringova ulica 114
Karol Martinka tvrdí, že manželku navštevuje tak často, ako sa dá – najlepšie viackrát do týždňa.
So synom Filipom býva naďalej v dome, kde sa odohrala minuloročná tragédia – na Sieveringovej ulici 114.
Filip vraj ešte niekedy kričí zo sna, ale jeho psychika sa vďaka terapii dostala do prijateľného normálu.
Podľa bývalých slovenských učiteľov i podľa otca je syn mladých Martinkovcov veľmi inteligentným – hoci ťažko zvládnuteľným dieťaťom, ktoré sa cíti lepšie v spoločnosti dospelých.
Je známe, že pani Blažena často hovorievala: „Bude premiérom.“
Nadaný chlapec chodí vo Viedni do rovnakej školy ako pred októbrom.
Zmenilo sa len osadenstvo ich viedenskej vily – matku nahradili slovenská a švédska chyžná s opatrovateľkou, čo možno brať takmer doslovne. Z vlastných skúseností vieme, že Martinka starší sa zdržiava v dome málokedy.
„Viedeň poznám lepšie ako Bratislavu, mám tu veľa priateľov,“ hovorí a priznáva, že s jedným z nich chce od jesene podnikať.
Pričom bohorovne dodáva: „Možno budem piešťanské kúpele niekedy v budúcnosti reštituovať.“
Či sa vráti prostredníctvom svojej manželky Blaženy aj do vysokej politiky, je viac než otázne.
Jej umiestnenie v psychiatrickom zariadení sa datuje „na neurčitý čas“ – rozhodol o tom 26. júna Prísažný súd vo Viedni.
Podľa jeho poroty bola Martinková v čase spáchania pokusu o vraždu svojho syna nepríčetná a bolo by veľkým rizikom, keby bola prepustená do domáceho ošetrenia.
Pripúšťa to aj Martinka – hoci v čase súdu tvrdil, že ju chce doma čím skôr, dnes má názor iný: „Je stále vo veľmi zlom psychickom stave. Myslel som, že bude doma do konca roka.“
Teraz to už tak nevidí.
TÁŇA RUNDESOVÁ, dam
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
