Geišberg so synom. FOTO – ROMAN FERSTL
Mariána Geišberga, herca
Zaujímavých alebo výnimočných ľudí sa pýtame na úplne obyčajné veci.
Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
„Takých zážitkov mám veľa. Niečo sa spája napríklad s javom ilusion déja vu, čiže sa mi stalo, že som dvakrát prežil to isté. A veľa zážitkov mám z chalupy, ktorú mám úplne hore v horách. Tam sa stali veci, ktoré si dodnes neviem vysvetliť. Napríklad sa v noci päťkrát otvorila brána, hoci som ju zatváral veľmi poctivo. Otvárala sa celú noc, až som sa bál ísť von. Nenašiel som potom toľko sily, aby som ju znova zavrel.“
Ak by ste sa vy mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
„Neviem a ani si to netrúfam povedať. Nechcel by som byť nikým či ničím. A neviem, či by som ja dvakrát chcel zažiť tento život.“
Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
„To si robím sám každú chvíľu.“
„Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
„Trpezlivosť, pokoj. Asi toho zabudli dosť.“
Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
„Nemávam zo seba bohvieaký pocit a dobrý už málokedy. Mne stačí, že je doma „fasa“. Najmä niekedy okolo Vianoc, vtedy sa viem doma upokojiť.“
Čo vás otravuje?
„V poslednom čase ma dosť otravuje politika. Ale tak všeobecne ako termín. Myslím, že to ľudia nezobrali za veľmi správny koniec, ale v celosvetovom meradle. Dosť ma otravujú „-izmy“, náboženstvá a to, že sa ľudia delia do toľkých škatuliek. To je ich problém mať škatuľky a patriť niekam. Z hľadiska normálnej ľudskosti je človek vlastne zvieratko, ktoré nezabije samo seba. Len rozum, tak ako mu slúži, je dosť na prekážku.“
Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
„Neviem, či ma niečo dostatočne dokáže prekvapiť, očakávam vždy všetko najhoršie. A som potom veľmi rád, keď to tak nedopadne. Takže prekvapený nie som, vždy to mám tak urobené, aby som sa mohol tešiť.“
Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
„Na politiku. A nedal by som sa asi nahovoriť ani na to, že umriem za vlasť.“
Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
„Obyčajne sa ľudská hlúposť pričiní o také situácie, že nemám slov. Lebo rozum a hlúposť, ono to nejde dohromady.“
Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
„Keď je všetko tak, ako má byť. A všetko vychádza tak, ako som si to naplánoval.“
Máte na niečo obe ruky ľavé?
„Možno, že s babami to bohvieako neviem, na to som ľavý.“
Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
„Bolo pár situácií, ale to by som radšej nechal tak. Človek na takéto veci buď chce rýchlo zabudnúť, alebo ich tají, aby zmizli z povrchu zemského. Každá taká trápnosť by potrebovala obšírne vysvetľovanie, museli by sme dlho rozprávať o všelijakých súvislostiach.“
Kedy ste prestali byť dieťaťom?
„Deckom by som chcel byť do konca. Lebo keď človek stratí detský svet, potom už nie je o čom. Ja bez toho nemôžem byť.“
