Washington 16. marca (TASR) - Od Tokia po Bejrút, Paríža po Washington sa tento víkend vydali do ulíc tisíce ľudí na demonštrácie mnohými považované za posledný zúfalý globálny protest proti vojne v Iraku.
Protesty zahŕňali rôzne prejavy za mier a proti vojne - od vypustenia holubov k oblohe nad Bangkokom po pálenie figurín amerického prezidenta Georgea W. Busha v indickej Kalkate či pásme Gazy.
Demonštranti sa v sobotu zjednotili pod Lennonovým heslom "Dajte šancu mieru" adresovaným Bushovi a jeho dvom hlavným spojencom, britskému a španielskemu premiérovi Tonymu Blairovi a José María Aznarovi. Zdalo sa, že účastníkov protestov bolo menej než pri podobnom globálnom prejave 15. februára za účasti vyše štyroch miliónov ľudí.
V čase, keď sa Bush pripravoval na odlet na dnešné stretnutie s Blairom a Aznarom na Azorách, obklopili Biely dom desaťtisíce ľudí z viac než 100 amerických miest. Demonštrantov, nesúcich transparenty s nápismi ako "Zastavte chorobu šialeného kovboja" nad Bushovým portrétom, zastavili jeden blok od prezidentovej rezidencie.
Tisíce ďalších protestujúcich pochodovali v iných mestách Severnej Ameriky - Montreale, Toronte, Bostone či floridskej Tampe, kde sídli Ústredné velenie amerických ozbrojených síl. Ulice San Francisca zaplnilo podľa organizátorov 100.000 ľudí, v Los Angeles sa ich zišlo napriek dažďu 50.000. Nechýbali medzi nimi ani známi herci Martin Sheen či Danny Glover.
Vo viacerých mestách USA sa však objavili aj "kontra-demonštrácie". Približne 2000 účastníkov prišlo v Atlante na "zhromaždenie za Ameriku", na ktorom pochválilo ozbrojené sily a Busha.
V Paríži mali protestujúci oblečené tričká vyzdobené fotografiami Busha a sloganom "Hľadá sa: Terorista číslo jedna". Francúzske úrady odhadli, že v desiatkach miest v krajine pochodovalo asi 150.000 ľudí, podporujúcich odpor prezidenta Jacqua Chiraca voči vojne.
Asi 2000 Palestínčanov v pásme Gazy podpaľovalo podobizne Busha a izraelského premiéra Ariela Šarona, ako aj vlajky USA, Británie a Izraela. Turecká poriadková polícia zahradila cesty vedúce k stredomorskému prístavu Iskenderun v snahe zabrániť demonštrantom dostať sa k skladom s americkým vojenským zariadením.
Aznarovi pripomenuli nepopulárnosť jeho podpory Busha v otázke Iraku státisíce protestujúcich, ktorí dorazili do centra Madridu. Poprední herci, spisovatelia, opoziční politici a vodcovia odborov viedli pochodujúcich každého veku s transparentmi "Aznar, vrah".
Barcelonská polícia odhadla, že v uliciach mesta vytvorilo okolo 300.000 protestujúcich ľudskú reťaz od amerického konzulátu po regionálne sídlo Aznarovej vládnucej strany. Podľa prieskumov viac než tri štvrtiny Španielov nesúhlasí s vojnou proti Iraku.
Sobotňajšie protesty odštartoval pochod asi 10.000 obyvateľov Tokia. Demonštrácie sa konali aj vo Vietname, Thajsku, Indii, Austrálii a na Novom Zélande.
V Európe pochodovalo približne 20.000 Grékov k veľvyslanectvu USA v Aténach a okolo 30.000 ľudí sa zišlo v Bruseli. Pridal sa k nim aj podpredseda belgickej vlády Johan Vande Lanotte. V Miláne sa okolo pol milióna demonštrantov pripojilo k protestu zvolanom najväčším odborovým zväzom CGIL.
V Nemecku stovky protivojnových aktivistov uskutočnili protestnú akciu na americkej leteckej základni pri Frankfurte, ktorú USA používajú pri prevoze vojakov a zásob do Perzského zálivu. Viac ako 100.000 ľudí večer v Berlíne vytvorilo "reťaz svetiel" na protest proti vojne v Iraku.
Asi 5000 ľudí sa zhromaždilo pred americkou ambasádou v Kodani a niekoľko tisíc účastníkov protestu zaznamenali v Štokholme. Demonštráciám sa v sobotu nevyhli ani Moskva či Bukurešť a dnes sa protesty okrem iného konali na Cypre, v Grécku či Bulharsku.
V Londýne v sobotu pochodovali britskí moslimovia k veľvyslanectvám islamských krajín a žiadali ich vlády, aby sa postavili proti vojenskému útoku. Vyše 5000 Argentínčanov demonštrovalo pre ambasádou USA v Buenos Aires.
Asi 200.000 protestujúcich sa zhromaždilo na hlavnom námestí v jemenskej metropole Saná. V samotnom Iraku sa uskutočnili štátom organizované pochody za účasti tisícov Iračanov pripravených brániť svojho prezidenta Saddáma Husajna.
