Podľa Miloševiča boli prezidentské voľby v JZR poznačené strachom

Podľa jeho slov v jesenných voľbách hlavy štátu hrali úlohu tri dôležité faktory, a to bol tlak, strach a korupcia, pričom verejnú mienku ovplyvnil hospodársky a vojenský nátlak zo zahraničia.
"Bol tam veľký hospodársky tlak v tom zmysle, že sme desaťročie boli pod hospodárskymi sankciami, takže hlavnou myšlienkou bolo, že sankcie budú zrušené, len keď sa zmení vláda," citoval Miloševiča denník La Stampa.
"Každý deň po dobu troch mesiacov sme boli bombardovaní, a tieto hrozby sa pred voľbami tak zhoršili, až sa zdalo, že ak sa nezmení vláda, bombardovanie začne odznova," vyhlásil exprezident, čím sa odvolával na 78-dňovú leteckú kampaň NATO proti Belehradu na jar 1999, počas ktorej sa stali terčmi bombardovania aliancie mnohé srbské a juhoslovanské ciele.
Miloševič, ktorého 13-ročný režim padol 5. októbra 2000 po ľudovom povstaní v Belehrade, sa vyjadril, že zo svojej prehry neobviňuje juhoslovanský ľud, avšak pochybuje, že by výsledok volieb skutočne odrážal jeho politickú vôľu.
"V posledných mesiacoch podmieňoval verejnú mienku strach. Strach sa stal politickou silou, ktorá nútila veci, aby išli správnym smerom podľa tých, ktorí ho šírili," povedal Miloševič a obvinil západnú Európu, že chcela získať politickú i hospodársku kontrolu nad svojimi východnými susedmi.
"Západné vlády ma podporovali tak dlho, ako bolo v ich záujme zachovať stabilitu na Balkáne. Keď ich však napadlo, že by bolo zaujímavé mať pre zmenu nestabilitu, stratil som ich podporu," vyhlásil sebavedomo Miloševič, presvedčený o podpore západných krajín voči svojmu režimu.
Miloševič si tiež nenechal ujsť príležitosť a spustil kritiku na osobu Biljany Plavšičovej, bývalej líderky bosnianskych Srbov, za to, že sa rozhodla dobrovoľne predstúpiť pred medzinárodný súdny tribunál v Haagu a zodpovedať sa zo svojich zločinov. Plavšičovú, ktorá v Haagu čelí obvineniam z vojnových zločinov a genocídy počas vojny v Bosne v rokoch 1992-95, Miloševič obvinil, že z tvrdej nacionalistky sa nakoniec obrátila na kolaborantku USA.
Haagsky tribunál, ktorý stíha Miloševiča za vojnové zločiny spáchané v Kosove v roku 1999, prirovnal bývalý juhoslovanský prezident ku koncentračným táborom druhej svetovej vojny. Podľa neho je tribunál "nemorálnou a nelegálnou inštitúciou", existujúcou predovšetkým na to, aby súdila Srbov. "Používa presne takú istú taktiku, akú používali nacisti počas druhej svetovej vojny na zastrašovanie židovského a neskôr i slovanského obyvateľstva," uzavrel Miloševič.