Belehrad 15. marca (TASR) - Státisíce obyvateľov Srbska sa dnes rozlúčili so zavraždeným premiérom Zoranom Djindjičom, ktorý sa stal v stredu obeťou atentátu. Srbskému reformátorovi prišli do Belehradu vzdať hold aj zástupcovia desiatok krajín a medzinárodných organizácií.
Djindjiča (50) pochovali s vojenskými poctami krátko pred 15.00 h za zvukov sálv čestnej jednotky a smútočného pochodu v Aleji velikánov na Novom cintoríne srbskej metropoly. Pred uložením pozostatkov do zeme z rakvy zobrali srbskú vlajku, ktorú zložili a odovzdali premiérovej manželke Ružici.
Nad hrobom sa s Djindičom rozlúčili Jorgos Papandreu, minister zahraničných vecí Grécka - predsedajúcej krajiny EÚ, členovia srbskej vlády Vladan Batič a Božidar Djelič, ako aj podpredseda Djindjičovej Demokratickej strany (DS) Zoran Živkovič, ktorý podľa všetkého stane jeho nástupcom na premiérskom poste.
Všetci rečníci vyzdvihli Djindjičove zásluhy pri presadzovaní reforiem a demokracie v Srbsku. Papandreu v mene EÚ prisľúbil pokračovanie podpory tým, ktorí sa zasadzujú za demokraciu, rozvoj, mier a včlenenie do Európy.
Pohreb sa konal za mimoriadne prísnych bezpečnostných opatrení. O tom, že po stredajšom atentáte na celom území Srbska a Čiernej Hory vyhlásili výnimočný stav, svedčilo veľké množstvo policajtov a bezpečnostných síl v uliciach, kde pred verejnými budovami hliadkovali aj príslušníci špeciálnych jednotiek vyzbrojení samopalmi v maskovacích uniformách, nepriestrelných vestách, helmách a s kuklami na tvárach. Na prístupových cestách do Belehradu policajti kontrolovali autá.
Na cintorín Djindjičovu rakvu previezli na delovej lafete z Chrámu sv. Sávu vzdialeného asi dva kilometre. Na smútočnej bohoslužbe v najväčšom kostole na Balkáne a najrozľahlejšom pravoslávnom chráme na svete bol prítomný aj patriarcha Pavle, hlava srbskej pravoslávnej cirkvi. Obrad celebroval arcibiskup Amfilohije, ktorý v príhovore Djindjiča označil za muža, ktorý dal Európe a svetu ruku, napriek "veľkému utrpeniu", ktoré zahraničie srbskému ľudu v minulosti spôsobilo.
Amfilohije v tejto súvislosti spomenul občianske vojny v bývalej Juhoslávii, teror proti Srbom v Kosove, ako aj nálety NATO z jari 1999. Arcibiskup dodal, že Djindjič bol zavraždený rukou "slepej bratskej nenávisti".
Na čele smútočného sprievodu kráčali ulicami Belehradu Djindjičova manželka, jeho dve deti a matka, celé politické vedenie Srbska a Čiernej Hory, ako aj približne 70 zahraničných delegácií.
Ulice medzi chrámom a cintorínom lemovali desaťtisíce ľudí, ktorí držali v rukách Djindjičove podobizne a hádzali kvety na cestu procesie.
Srbské bezpečnostné zložky medzičasom pokračujú v prenasledovaní páchateľov a organizátorov atentátu. Do piatkového večera zadržali alebo vypočuli 181 podozrivých. Na základe výnimočného stavu na 125 podozrivých uvalili 30-dňovú vyšetrovaciu väzbu. Medzi zadržanými je aj poslanec Strany srbskej jednoty (SSJ), ktorú založil - v januári 2000 zavraždený - bývalý líder polovojenských jednotiek Željko "Arkan" Ražnatovič. Vypočúvaná bola aj vdova po Arkanovi, populárna speváčka Ceca. Podľa denníka Politika je Ceca milenkou Milorada "Legiju" Lukoviča, hlavného podozrivého zo zorganizovania atentátu.
Úrady atentát pripisujú tzv. zemunskému klanu, skupine organizovaného zločinu so vzťahmi s režimom Slobodana Miloševiča, o zvrhnutie ktorého sa Djindjič výraznou mierou zaslúžil. Krátko pred smrťou Djindjič vyhlásil vojnu organizovanému zločinu a jeho kabinet stál aj za rozhodnutím z konca júna 2001, na základe ktorého Miloševiča vydali Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Pamiatku Djindjiča si prišla uctiť aj hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte. Vzhľadom na kritické hlasy srbských predstaviteľov, že jej tlak a tlak Západu na vydanie obvinených z vojnových zločinov prispel k zavraždeniu premiéra, žalobkyňa do Belehradu pricestovala ako súkromná osoba.
DZURINDA: ČO DJINDJIČ ZAČAL, INÍ DOKONČIA
Za Slovensko sa s Djindjičom do Belehradu prišiel rozlúčiť premiér Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého Djindjič predstavoval "predovšetkým nádej pre Srbsko, ... pre SČH a pre celý Balkán, ale aj pre EÚ".
"Bol to človek, ktorému bolo absolútne jasné, že Srbsko má nádej iba ako súčasť Európy," povedal Dzurinda pred slovenskými novinármi po tom, čo v Chráme sv. Sávu položil veniec k Djindjičovej rakve a vyjadril sústrasť pozostalým rodinným príslušníkom a vládnym predstaviteľom.
Slovenský premiér vyjadril presvedčenie, že súčasťou EÚ sa stanú aj krajiny ako Srbsko a Čierna Hora, ktoré sa demokratizujú a ekonomicky zotavujú po desaťročí vojen a skorumpovanej vlády.
Dzurinda si zaspomínal na stretnutie s Djindjičom počas jeho návštevy v Belehrade v lete 2001. "Bol to človek nielen veľmi dobre vzdelaný, ale aj múdry a mal schopnosť sa pýtať, preberať skúsenosti," povedal. Ako dodal, dynamická a temperamentná osobnosť Djindjiča bola pre Srbov zárukou, že krajina sa bude vyvíjať európskym smerom, že sa bude demokratizovať, že bude úspešne bojovať s organizovaným zločinom, s mafiou. "Zrejme tieto jeho vlastnosti a odhodlanie ho stáli život," vyhlásil.
Podľa Dzurindu smrť Djindjiča nepochybne spomalí všetky pozitívne procesy spustené v roku 2000, ale celkom určite ich nezastaví. "To, čo Zoran Djindjič začal, iní dokončia," povedal.
V rámci krátkej návštevy sa Dzurinda v Paláci federácie stretol aj s nedávno vymenovaným prezidentom SČH Svetozarom Marovičom, ktorý slovenského premiéra ubezpečil, že demokratický kurz jeho krajiny zostane zachovaný.
Dzurinda podľa vlastných slov Maroviča uistil, že Slováci Srbsku aj Čiernej Hore veľmi dobre rozumejú a tlmočil želanie, aby sa SČH uberala podobne ako Slovensko: smerom k euroatlantickým bezpečnostným a ekonomickým štruktúram.
"Nesmierne nám záleží na tom, aby sa aj Srbsku aj Čiernej Hore darilo, aby bolo čoskoro možné vyriešiť aj také citlivé problémy, ako je otázka Kosova," povedal Dzurinda pred novinármi.
Slovenský premiér Marovičovi ponúkol "veľmi úzku spoluprácu, intenzívny dialóg, výmenu skúseností" z ekonomických a sociálnych reforiem a z prístupového procesu do euroatlantických štruktúr.
Dzurinda zároveň oznámil, že Maroviča pozval na návštevu Slovenska, ku ktorej by mohlo dôjsť po konsolidácii situácii v SČH a inštalácii inštitúcií nového štátu. Možný termín návštevy nešpecifikoval, dodal len, že "zrejme si to nejaký ten týždeň vyžiada".
Slovenský premiér zdôraznil význam dialógu medzi Bratislavou a Belehradom, ktorý bol - na politickej úrovni ale aj medzi mimovládnymi organizáciami - "veľmi čulý" ešte za vlády exprezidenta Slobodana Miloševiča.
"Je veľmi veľa dôvodov na to, aby sme tento dialóg, politický aj občiansky, rozvíjali aj naďalej," povedal Dzurinda. Okrem faktu, že v Srbsku žije početná slovenská menšina, Srbsko je krajinou, ktorá by na Balkáne mala zohrávať stabilizujúcu rolu, aby región mohol rozšíriť EÚ.
O záujme Bratislavy o intenzívne vzťahy s Belehradom svedčí aj skutočnosť, že Slovensko bolo na rozlúčke s Djindjičom jednou z hŕstky krajín, ktoré so SČH nesusedia a ktoré boli zastúpené na úrovni predsedu vlády. Väčšinu ostatných delegácií viedli šéfovia diplomacií.
Na záver pobytu sa Dzurinda zastavil pri sídle srbskej vlády, kde sa pridal k množstvu Belehradčanov a pred kvetmi zahaleným hlavným vchodom, zapálil na Djindjičovu pamiatku sviečku. Tiež si prezrel miesto stredajšieho atentátu, ku ktorému došlo na parkovisku v otvorenom dvore sídla kabinetu, kde Djindjiča po vystúpení z auta zastrelil ostreľovač.
3 4 5 ari juh
