Brusel 22. júla (TASR) - Je takmer isté, že budúce rozšírenie Severoatlantickej aliancie na východ bude predchádzať prijatiu nových krajín do Európskej únie. V prípade rozšírenia NATO už otázka nie je či a kedy, ale ako, píše v analýze nové vydanie bruselského týždenníka European Voice.
Napriek cieľu vyhlásenému na júnovom summite EÚ v Göteborgu uzavrieť prístupové rokovania s kandidátmi do konca roku 2002, stále je veľmi neisté, či sa tento cieľ podarí splniť a umožniť tak novým členským štátom vstúpiť do roku 2004. Naopak, je dnes takmer isté, že k rozšíreniu NATO dôjde dlho pred týmto termínom, píše European Voice.
Posledné pochybnosti rozptýlil podľa časopisu americký prezident George W. Bush počas júnového prejavu vo Varšave, keď hovoril o rozšírení bezpečnostného systému NATO "od Čierneho mora po Baltik" a odmietol ruskú tézu, že existujú isté "červené čiary", ktoré by NATO nemalo prekročiť.
Ešte predtým riaditeľ tlačovej a informačnej služby a bývalý hovorca aliancie Jamie Shea potvrdil, že "najmenej jedna krajina, a možno oveľa viac" dostane pozvánku na budúcoročnom jesennom summite NATO v Prahe, pripomína časopis.
Takže otázkou už nie je či a kedy, ale koľko členov by malo byť prijatých. Možnými odpoveďami sa nedávno v Bruseli zaoberalo Európske bezpečnostné fórum, ktoré zorganizovalo Centrum pre európske politické štúdie (CEPS). Diskutovalo sa o troch možných scenároch, ktoré obsahoval materiál amerického profesora a experta na európsku bezpečnosť Stephena Larrabeeho.
Prvou možnosťou je minimálny variant, teda prijatie len jednej, dvoch, alebo prípadne troch krajín. V tomto prípade sa Slovinsko javí ako isté, keďže politicky, ekonomicky a vojensky je lepšie pripravené ako ktorýkoľvek z jeho rivalov. Jeho vstup do NATO by navyše zaplnil teritoriálnu medzeru medzi Talianskom a Maďarskom, ktorá vznikla prijatím Maďarska, Česka a Poľska v roku 1999.
Slovensko, ktoré by určite vstúpilo spolu so svojimi českými susedmi, nebyť "žalostnej bilancie bývalej Mečiarovej vlády v oblasti ľudských práv", dostalo teraz "čistý zdravotný záznam" a môže tiež očakávať zaobchádzanie v štýle červeného koberca, pokračuje European Voice.
Oveľa menej isté je podľa neho prijatie jedného baltického štátu, pravdepodobne Litvy, ktoré by malo slúžiť ako symbol toho, že Rusko si nemôže nárokovať veto nad osudom bývalých sovietskych republík.
Scenárom číslo dva je tzv. veľký tresk (big bang), teda prijatie všetkých deviatich kandidátov v rovnakom čase, čo je však nepravdepobodné, berúc do úvahy veľké rozdiely v stupni ich pripravenosti. O členstvo v NATO sa okrem SR a Slovinska uchádzajú Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko a Albánsko.
Treťou možnosťou je tzv. odstupňované členstvo - v Prahe by NATO oznámilo, že prijme všetkých kandidátov s tým, že skutočné pozvánky tým menej pripraveným by priniesol až nasledujúci summit v roku 2005 alebo ešte neskôr.
Práve tento scenár označovali účastníci fóra na pôde CEPS za najpravdepodobnejší s tým, že v Prahe dostanú pozvanie len Slovinsko, Slovensko a jedna, prípadne všetky baltské štáty.
Akýkoľvek rozsah bude nové rozšírenie NATO mať, je isté, že vyvolá menej sporov, ako predchádzajúce, o ktorom sa rozhodlo na summite v Madride v roku 1997.
V americkom Kongrese je teraz menší odpor voči rozšíreniu, európski členovia NATO sú menej rozdelení čo sa týka podpory kandidátov (v roku 1997 Francúzsko takmer vetovalo rozšírenie kvôli vynechaniu Rumunska) a Rusko - hoci sa mu to nebude páčiť - sa predsa len postupne učí žiť s tým, že aliancia sa rozširovať bude, konštatuje European Voice.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
