Michaela Keblovská
V Nemecku som bola tri roky. Pracovné povolenie som získala cez Národný úrad práce v Bratislave. Držala som sa inštrukcií kamarátov a napísala som do súkromného McDonalda v Mníchove.
Tým, čo by chceli v Nemecku pracovať bez pracovného povolenia, by som chcela poradiť, aby sa touto myšlienkou ani len nezaoberali. Mohli by na to tvrdo doplatiť. Práca sa takto zháňa veľmi ťažko a ak by ich odhalili, hrozilo by im okamžité vyhostenie.
Netajím, že hlavným dôvodom, prečo som celé letá brigádovala vNemecku, bol zárobok. Každé leto som si priniesla okolo 100-tisíc, dvadsaťtisíc som tam minula.
V McDonalde som väčšinou zbierala riad zo stolov, upratovala. Bolo to dosť na nervy, monotónne a fádne. Tie ďalšie dva roky v tom istom súkromnom podniku som už bola pri kase, bolo to lepšie, hoci niekedy, keď bolo veľa zákazníkov, to boli nervy.
Bývali sme všelijako. My sme sa dali dokopy viacerí a prenajali sme si byt v centre Mníchova, za ktorý som mesačne zaplatila 400 mariek. Ale poviem pravdu, bolo to otrasné. Matrace, sprchovací kút v kuchyni vedľa sporáka. Neboli by to podmienky na dlhší pobyt.
Keď som išla do Mníchova prvýkrát, nevedela som dobre po nemecky. Tie tri letá v Nemecku mi síce pomohli oživiť jazyk, ale nenaučila som sa ho.
