Moskva 22. júla (TASR) - Kým šikana mladých ruských vojakov základnej služby zo strany ich starších kolegov a dôstojníkov je javom tak rozšíreným, ako aj známym, zneužívanie ruských vojakov na nútené práce na súkromných stavbách je fenoménom celkom novým. V oboch prípadoch to vedie k demoralizácii armády a masovej dezercii. Nútené práce vojakov-otrokov sú pre zelenáčov predsa len menším zlom - môžu sa vyhnúť šikane a majú nádej aj na lepšiu stravu než im ponúkajú múry kasární.
Matka 12 detí Luiza Ryčkovová z dediny Metaľnikovo v Permskej oblasti na Urale poslala na vojenskú službu svojho najmladšieho syna Alexeja. Tri mesiace písal domov, že sa mu nevodí dobre a že je terčom šikany, potom sa dlhšiu dobu odmlčal. Matka sa rozhodla syna navštíviť, a spolu s jeho starším bratom Sergejom sa vydala priamo na vojenskú základňu v obci Sputnik pri meste Vladikavkaz na juhu Ruska. Vojenský dozor z vrátnice sprvu tri hodiny Alexeja bezúspešne hľadal, potom sa objavil vždy iný dôstojník a vždy s novou verziou, kde sa vojak nachádza. Vždy odišiel bez rozlúčky s tým, že si len odbehne, jeden nechal v návštevnej miestnosti aj sako. Ani jeden z dôstojníkov sa už neukázal, a iba jeden poslal vojaka s odkazom, že odišiel na dovolenku. Dôstojníci matke a bratovi tvrdili, že Alexej asi vykladá vagóny, potom prišli s verziou, že dezertoval, a napokon, že je vo svojom domovskom okrese v nemocnici so zápalom pľúc.
Príbeh vojaka Alexeja Ryčkova mal šťastný koniec. Dnes je vojak doma a pravdepodobne sa už do armády nevráti. Pátranie matky, do ktorého sa neskôr zapojil aj novinár z ruského denníka Izvestija, potvrdilo, že Alexej bol v nemocnici, ale šesť týždňov pred návštevou príbuzných. Nemal zápal pľúc, ale zlomeninu dolnej čeľuste, ako dôsledok šikany. Po návrate z nemocnice jeden z dôstojníkov na niekoľko dní Alexeja a ďalších dvoch vojakov - epileptika a vojaka s priestrelom nohy - na niekoľko dní izoloval v miestnosti pre návštevy, aby im starší vojaci neublížili. Nasledoval odvoz do "otroctva" na stavbu chaty jedného z dôstojníkov. Odtiaľ vojak Alexej utiekol do mesta Vladikavkaz, kde ho dobrí ľudia uchýlili na robotníckej ubytovni a kuchárky sa mu dali dosýtosti najesť. Že ide o zbeha, vedeli na ubytovni všetci, ale nikoho ani nenapadlo vojaka udať. Domov sa vojenský zbeh vydal až po mesiaci. Pikantné na celom príbehu je aj to, že na vojenskej základni novinárovi z Izvestijí ukázali sfalšované záznamy, z ktorých vyplývalo, že vojak Alexej utiekol zo základne až tri dni po návšteve svojej matky... V lekárskych záznamoch ako dôvod hospitalizácie nebol ani zápal pľúc, ani zlomenina, ale podvýživa.
Podľa ruských médií je kupčenie s lacnou pracovnou silou v uniforme vojaka základnej služby dnes rovnako rozšírené ako šikana, ktorú aplikujú aj nižší dôstojníci, pretože ju považujú za jeden zo základných nástrojov výchovy a udržania disciplíny v jednotke. Vojaci pritom nepracujú iba na stavbách dôstojníkov, ale sú za úplatu poskytovaní iným stavebníkom.
Oproti šikane majú práce na stavbách jednu výhodu - nedochádza tam ku skratom, keď sa šikanovaní vojaci rozhodnú k úteku z jednotky so zbraňou v ruke a neraz na ceste k "slobode" zbrane aj použijú. V posledných týždňoch verejnou mienkou v Rusku otriaslo hneď niekoľko krvavých a "nevysvetliteľných" útekov vojakov.
Paradoxom dnešného Ruska je, že v krajine je ústavne zaručené právo na civilnú vojenskú službu, chýba však konkrétny zákon, a preto za vyhýbanie sa nástupu do armády sú dodnes vynášané prísne nepodmienečné tresty. V civilnom živote je získanie zbrojného pasu a legálnej zbrane pomerne komplikované - potrebné je množstvo potvrdení i posudok psychiatra. Včera ešte chlapci a dnes 18-roční muži dostávajú v ruskej armáde zbrane s ostrou muníciou do rúk automaticky len preto, že sú vojakmi. O stav ich duše sa nikto nezaujíma.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) maj
