Chirac: Vojna v Iraku zatiaľ nebude. FOTO- REUTERS
Situácia tak trochu pripomína francúzsky záchvat jazykovej čistoty, ktorý likvidoval všetky z angličtiny prebrané slová a nahrádzal ich francúzskymi ekvivalentmi.
Komické naťahovačky sú len vedľajším produktom hlbšieho a dlhotrvajúceho rozkolu medzi Parížom a Washingtonom. V posledných týždňoch ho ešte viac prehĺbil postoj krajín k Iraku. Američania sú prívrženci razantného a čo najskoršieho odzbrojenia Saddámovho režimu, kým Francúzi veria v účinnosť inšpekcií, ktorých pokračovanie urobí z Iraku krajinu bez zbraní hromadného ničenia.
Francúzsky prezident Jacques Chirac zdôrazňuje, že Francúzsko použije právo veta. Potopilo by tak schválenie druhej rezolúcie o Iraku, ktorá otvára možnosť vojenského útoku na Bagdad.
Chirac veľmi dobre vie, že takéto stanovisko spôsobí azda najväčšiu krízu v histórii OSN, zničí vzťahy s Američanmi a ohrozí stabilitu Európy.
Ak však sledujeme správanie sa Francúzska, v ostatných týždňoch je jeho postoj dôsledný. Francúzsko spolu s Nemeckom a Belgickom už spôsobilo krízu v NATO, keď odmietalo poskytnúť pomoc aliancie Turecku. Potom Chirac v pedagogickom prejave krajinám, ktoré budú čoskoro členmi únie, otvorene povedal, že ich proamerické postoje nie sú žiaduce.
Súčasná americko-francúzska konfrontácia je aj veľkým príbehom Jacqua Chiraca. Stal sa prezidentom len vďaka tomu, aby sa prezidentom nestal radikál Le Pen. Teraz sa pasoval do úlohy ochrancu francúzskych národných záujmov, a dokonca záchrancu Ameriky, ktorá sa podľa neho ženie do zhubného unilateralizmu. Muž, ktorého Francúzi kvôli korupčným aféram volili so silným sebazaprením, je teraz oslavovaný ako múdry politik a budúci nositeľ Nobelovej ceny mieru.
Netreba však podliehať dojmu, že ide len o boj tvrdohlavého Chiraca proti americkým veterným mlynom. Ide aj o peniaze. Je známe, že Paríž má v Iraku ekonomické záujmy. Bagdad mu dlhuje obrovské čiastky, Francúzi zaznamenali najčulejší obchodný kontakt s Iračanmi z celej západnej Európy, francúzsky ropný priemysel má v krajine silné zastúpenie. Pád Saddáma by znamenal stratu trhov a nijaké záruky, že pôžičky sa vrátia späť do francúzskych bánk.
Jedným z motívov francúzskeho vyhrážania sa vetom je aj snaha pôsobiť nezávislo od Washingtonu a získať si tak pozíciu európskeho lídra. Do tejto polohy sa však tlačí Francúzsko bez toho, aby ho niekto k tomu vyzval.
Ak sa o druhej rezolúcii bude hlasovať a ak Francúzsko skutočne právo veta použije, nebude to mať zrejme vplyv na začiatok irackej vojny. Môže však spustiť skrytú americko-francúzsku vojnu, v ktorej nikto nezvíťazí a všetci prehrajú.
