Najznámejším atentátom s najväčším dosahom na svetové dejiny bolo zavraždenie rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda a jeho manželky 28. júna 1914 v Sarajeve. Srbská ilegálna organizácia Čierna ruka týmto činom spustila lavínu udalostí, ktoré vyústili do prvej svetovej vojny. Rakúsko a Habsburgovci v reakcii na atentát vyvolali konflikt, kde na jednej strane stáli spočiatku spoločne s Nemeckom a Talianskom proti Rusku, Srbsku a Francúzsku.
Jedenásť rokov predtým sa stal obeťou atentátu vtedajší srbský kráľ Alexander, ktorého zavraždili v Belehrade jeho dôstojníci. Smrťou kráľa, ktorý sa dostal k moci dlhoročným a krvavým bojom s dynastiou Karadjordjevičovcov, sa skončila vláda dynastie Obrenovičov.
Aj novodobé dejiny Balkánu sú poznamenané politicky motivovanými atentátmi - a to najmä posledné štyri roky, kedy otriasla regiónom vlna násilia. Na jeseň roku 1999 počas fingovanej dopravnej nehody v blízkosti juhoslovanskej metropoly Belehradu zahynuli štyria spolupracovníci vtedajšieho vodcu srbskej opozície Vuka Draškoviča. Za činom údajne stáli príslušníci vtedajšej tajnej služby exprezidenta Slobodana Miloševiča.
Len o pol roka neskôr zahynul v spŕške striel v istom belehradskom hoteli obávaný vodca polovojenských oddielov Željko Raznatovič, smutne známy pod menom Arkan. O tri týždne na to atentátnici zastrelili ministra obrany Pavle Bulatoviča.
