Berlín 11. marca (TASR) - Svet bol ešte stále v troskách a pod vplyvom vojnových hrôz, keď sa 25. apríla 1945 stretli v San Franciscu predstavitelia 50 štátov. Ich hlavným cieľom bolo vypracovať Chartu Spojených národov. Prvé zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa uskutočnilo 10. januára 1946. Jednou z hlavných úloh novej celosvetovej organizácie bolo "ochrániť ľudstvo pred metlou vojny." Od tohto pamätného dňa si viac ako 200 vojen na celom svete vyžiadalo životy približne 15 miliónov ľudí, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Základný dokument Spojených národov stanovuje, že všetkých 191 členských krajín je rovnoprávnych. Avšak už počas vzniku OSN si víťazné mocnosti 2. svetovej vojny zabezpečili osobitný štatút.
Právo veta, ktoré má v Bezpečnostnej rade Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Čína a USA, blokovalo celosvetové Spojené národy až príliš často. V časoch studenej vojny stáli bloky nezmieriteľne proti sebe. OSN nehrala nijakú úlohu ani v časoch vietnamskej vojny, ani v dobe vojnového ťaženia ZSSR v Afganistane. Pád komunizmu vytvoril nové šance aj pre prácu OSN, pokračuje Die Welt.
Od roku 1989 pôsobili modré prilby - vojaci OSN - v 38 misiách. Boli v Namíbii, Salvadore, Sierre Leone a v Bosne. Zabezpečovali demokratické voľby, odzbrojovali znepriatelené strany. OSN však musela v tejto oblasti zaznamenať aj neúspechy: v Kongu a v Angole sa aj napriek prítomnosti modrých prílb bojuje ďalej, po náhlom odchode jednotiek OSN zo Somálska sa krajina prepadla do anarchie. Doteraz najvýraznejší neúspech zaznamenali jednotky OSN v konflikte v Juhoslávii v roku 1999, aký-taký poriadok na území juhoslovanskej provincie Kosovo zabezpečil aj vojenský zásah NATO - a ten sa udial bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, uzatvára nemecký Die Welt.
jč pel
