Čo vlastní: rodinný dom a byt v Trnave, osobný automobil BMW 528i, celkovú hodnotu majetku priznáva na osem miliónov korún.
Čo má rád: bryndzové halušky s kyslým mliekom, pivo, literatúru faktu, cestopisy.
FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Tibor Mikuš je verejnosti známy už z čias, keď šéfoval Slovenským elektrárňam. Pochopiteľne, za vlády Vladimíra Mečiara. Táto monopolná štátna spoločnosť investovala milióny korún do zbytočnej reklamnej kampane, ktorú pre nich robila výhradne agentúra Donar. Mikuš plnil prípis samotnej vlády, že Flašíkova reklamná agentúra musí dostávať štátne zákazky.
Napriek tomu sa stal po nástupe Dzurindovho kabinetu poradcom nového riaditeľa elektrární Košovana v otázke deblokácií a vývozu jadrového paliva z Ruska. Mikuš mal asi dobré kontakty aj na SDĽ. Možno aj preto sa stal absolútnym Mečiarovým obľúbencom a možno preto sa nemohol pridať k tkáčovcom.
Vynieslo ho to zase do výšin – minulý víkend sa stal krajským šéfom HZDS v Trnave. Podľa vlastných slov sa väčšinu života pohybuje „mezi proudy“. Tvrdí, že do politiky nevstúpil pod vplyvom žiadnej konkrétnej osoby. Nemá ani politický vzor. „Sympatický mi je ruský prezident Putin. Pôsobí dojmom pokojného, vyrovnaného muža. Mám pocit, že pod jeho vedením sa Rusko opäť stalo veľmocou.“
Poslanec HZDS Tibor Mikuš vlastní byt i rodinný dom vTrnave. Pred štyrmi rokmi kúpil nové BMW. Pri poznámke, že je zrejme bohatý muž, zaváha a nakoniec reaguje takto s úsmevom: „Neskromne si o sebe myslím, že sledujúc duševné bohatstvo a priateľov, som určite bohatý.“ Existenčné problémy ho predsa len ako niekdajšieho šéfa elektrární netrápia: „Na vtedajšie pomery bol môj plat skutočne zaujímavý.“ Teraz vlastní minimálne poradenskú firmu Encon, ponúkajúcu služby v oblasti energetiky. Aj tá sa už často prepierala v médiách.
Čo však vie málokto, je to, že sa Mečiarov muž už vyše tridsať rokov venuje bojovým umeniam. Osvojil si aj východnú filozofiu. Na otázku, či musel niekedy využiť karate na svoju obranu, reaguje s hrdosťou: „Bolo to síce už dávno, ale spomínam si, že stačilo len naznačiť úder a situácia sa vyriešila.“
