Keď vyhrala leva, poslal jej telegram s gratuláciou aj premiér Dzurinda. „Bolo to krásne prekvapenie, ale bola by som rada, keby sa mi na ten telegram aj podpísal.“
Slovenská herečka Jana Hubinská vyhrala sošku Českého leva, no o popularite vie svoje: Nie som smotánkový typ, o dva dni eufória opadnePred týždňom získala sošku filmovej ceny Český lev ďalšia Slovenka a všetci, čo Janu Hubinskú nevideli v divadle ani vo filme, si položili otázku, kto je vlastne táto herečka? Pre verejnosť je to v podstate neznámy človek. Nikdy nemala stále angažmán v divadle, jej meno sa neobjavuje v bulvárnych titulkoch, no jej tvár sa zdala byť povedomá. Jasné! Už pár týždňov sa nám prihovára z televíznej reklamy na banku a tiež sa usmieva z bilbordov po celom Slovensku. Doteraz ju poznali len v Čechách, sama priznáva: „Je to tak. Na Slovensku sa mi nikdy nestalo, že by ma niekto spoznal na ulici. V Čechách je to naopak. Niekoľko rokov tam šiel v hlavnom vysielacom čase najsledovanejší seriál posledného obdobia Zdivočelá zemne.“
Hrala tam hlavnú ženskú úlohu, už roky robí v Čechách, hoci stále býva na Slovensku. „Asi je to vec šťasteny.“ Hrala aj v zahraničných filmoch, roboty má dosť aj doma. Nepočuť o nej toľko, lebo nie je smotánkový typ. „Vždy po predstavení sa ponáhľam domov za dcérou, nepotrpím si na popularitu. Aj tá terajšia eufória opadne za dva dni.“
Klapka 1, 2: nakrúcanie filmu a čo na Leva
Benjamin Tuček, režisér filmu, za ktorý Hubinská získala Leva, ju oslovil cez agentúru. Či by neprišla na kamerové skúšky do Prahy. O pár týždňov jej zavolal a ponúkol rolu matky v Děvčátku. „Povedala som si o. k., už nebudem hrať hlavné úlohy, ale porozprávam sa s režisérom, či to musí byť až také depresívne. Upokojil ma a povedal, že nikto nebude z kina odchádzať s myšlienkami na samovraždu.“
Nominácia na Českého leva ju prekvapila, podľa vlastných slov má vo filme len pár obrazov. „Som tam veľmi málo, nakrútili sme toho viac. Ako celok sa mi to páči.“
Večer pred odovzdávaním cien sedela Hubinská v byte úplne flegmatická, len dni predtým boli plné zhonu. „Problém bol so šatami. Predstavu som však mala. Asi štyri dni pred večerom som kamarátke, módnej návrhárke, vysvetľovala, ako by mali vyzerať. Ona sa na mňa smutne pozerala a odporučila mi prejsť sa po obchodoch.“ Ušitie takých šiat by trvalo pár týždňov. „A ako na potvoru ma práve chytila ľadvinová kolika. Musela som ísť do nemocnice a potom taká ubolená na nákupy. Dcéru som posadila do kina, a behala som po obchodoch.“
Klapka 3, 4: zisk Leva a papuče
Hubinská nemá doma káblovku, a tak ani české programy. Nikdy v televízii odovzdávanie Českého leva nevidela, kde mnohí herci chodia po cenu s obavami, čo si na nich moderátor večera, skvelý improvizátor Jaroslav Dušek, vymyslí. „Ja som sa skôr bála, že spadnem na schodoch.“
Na recepcii sa nechcela dlho zdržiavať „Rýchlo som odtiaľ chcela utiecť, bolo tam veľmi veľa ľudí. Zbehla som do najspodnejšieho baru s dvoma kamarátmi, hralo sa tam na klavíri a bolo tam veľmi príjemne. Nakoniec sme tam stáli opretí o bar do tretej. Odniesli si to moje nohy. Keď som sa dostala do šatne, hneď som vliezla do papučiek.“ Apropo, presne tých, ktoré mala obuté na odovzdávaní cien, šla v nich až na pódium po Leva, kde sa preobula do lodičiek.
„Myšlienka s papučkami sa zrodila na bratislavskej premiére filmu. Kolega hovoril, že na Levovi si to stačí odsedieť v papučiach, len od pása hore, kde to zaberá kamera, treba byť upravený. Povedala som si, že je to výborný nápad. Keby to vyšlo, uhrám to na fór a keby nie, aspoň si nohy oddýchnu.“
Momentálne najznámejšie papuče v Česko-Slovensku sa teraz vrátia pôvodnej majiteľke, od ktorej si ich Hubinská požičala.
„Vedela som, že chcem urobiť ten fór s papučami, ale ani večer pred odchodom som ich ešte nemala. Našťastie bola u mňa kamarátka Sasha, ktorá keď zbadala moje červené šaty povedala, že má červené papuče, ktoré sa k nim budú skvele hodiť.“
Klapka piata: psychológia
Hoci sa Hubinskej v hereckej brandži darí, uvažuje o možnom budúcom živote aj mimo divadelných dosiek a kamier. „Som vnútorne pripravená na to, že som herečka v rokoch, ktorá nemá za sebou žiadne veľké mediálne záležitosti, žila si potichu svoj život, pokiaľ som nedostala Leva. Je mi jasné, že tá sláva bude trvať dva dni a potom budem zase sivá myška ako doteraz, a tak mi to vyhovuje.“
Vie presne, čomu sa chce vnajbližšom čase venovať. Za chvíľu odchádza do Nemecka na malé koncertné turné, kde bude spievať pesničky z repertoáru Edit Piaf a Marlene Dietrichovej. „Je nebezpečné nepripraviť sa na to, že môžete prísť o vec, ktorú milujete. V našej brandži, kde sme veľmi citliví, hysterickí, sa môže stať, že vkĺznete do ubiedenej utrápenej roviny a môžete sa zblázniť.“
Herectvo však úplne na klinec zavesiť nechce. „Ak mi niekto pošle scenár, tak si ho pozriem a ak sa mi bude páčiť, pôjdem do toho. Mám vždy niekoľko alternatív, ktoré budem robiť, ak nebudem robiť filmy. Chcem robiť muziku alebo budem študovať. Napriek tomu, že mám Leva, sa štúdia rozhodne nevzdám, chcem ísť na psychológiu.“
ROMAN KRPELAN
