Novinár, ktorý nie je v juhoafrickom penzióne La Loggia vítaný, tam môže bývať ako hosť. V knižnici nájde aj knihu Mečiar a mečiarizmus od LeškaNedávna slovenská história má dva známe pomníky. Zhodou okolností sú to dva penzióny. Jeden stojí v Trenčianskych Tepliciach, druhý je v juhoafrickom prímorskom letovisku Umhlanga Rocks. Hoci turisti Mečiarovu Elektru nezaujímajú, pútnikov to neodrádza a cestovný ruch v jej okolí neutícha. Turistická sezóna teraz uprostred juhoafrického leta vrcholí aj v „Lexovej“ La Loggii. Za nocľah v posteli, kde trávil bývalý šéf Slovenskej informačnej služby na úteku víkendy s Ingrid Kučerovou-Gelmanovou, zaplatí turista tritisícpäťsto korún.
Cena za miniatúrnu spálňu s rozmermi trikrát tri metre sa od februára podstatne zvýšila. Po Lexovom nedobrovoľnom návrate na Slovensko sa vraj zastavil aj prílev dotácií od zahraničných firiem správcu Lexovho majetku Miroslava Vavrinu, ktoré popri penzióne financovali aj Lexovo dvojročné juhoafrické dobrodružstvo. Manažérka Gelmanová, ktorá pred možnými problémami na Slovensku dala prednosť pobytu v Južnej Afrike, bude musieť na chod La Loggie zarábať sama.
Ako to všetko viem? Pred niekoľkými týždňami som sa v jej penzióne ubytoval ako turista. Svoj nocľah v penzióne La Loggia, kde strávil Ivan Lexa za dva roky pekných pár víkendov a nocí, som si po všetkých peripetiách, zákazoch pre vstup žurnalistov a tak aj novinárskych frustráciách naplánoval ako recesiu.
Gelmanovej spálňu, inak známu ako izba číslo jeden, som si rezervoval pod iným menom a zaplatil kolegovou kreditnou kartou. Predstavoval som si pritom, ako Ingrid Gelmanová nahnevane listuje v knihe návštev. Pred príchodom som sa pripravil na najhoršie, ale recepčnú, ktorá ma privítala, som nikdy predtým nevidel. Predstavila sa ako Adčle. Počas dlhodobej neprítomnosti manažérky Gelmanovej ju zamestnala Belinda. Po odchode Annaline totiž zostával penzión v poobedňajších hodinách bez recepčnej, a to využil hosť, ktorý si z izby odniesol televízor. „Pani Gelmanová nebola krádežou nadšená,“ priznala Adčle.
Gelmanovej spálňa, na rozdiel od haly bohatej na relikvie, pôsobila stroho a neosobne. „Ingrid v penzióne žila vo vojnových podmienkach,“ tvrdila Annaline. Kedykoľvek odišla na víkend k manželovi do Johannesburgu, zbalila všetky veci a personálu prikázala, aby jej spálňu prenajímali ako ostatné izby. Podľa bývalej zamestnankyne sa Gelmanová dokázala zbaliť za päť minút. Všetkým nám to predviedla ráno 17. júla, keď ako bývalá sekretárka šéfa tajnej služby náhle zmizla na šesť mesiacov.
Autor: Roman Lipták, Umhlanga Rocks
