Paríž 20. júla (TASR) - Francúzsky kasačný súd rozhodne 5. októbra tohto roku o "prípade Chirac". Na plenárnom zasadnutí kasačného súdu sa má prerokovať a posúdiť štatút prezidenta krajiny v trestnoprávnych otázkach, informuje v dnešnom čísle denník Libération.
Odvolanie na kasačný súd, ktoré predložil advokát Pierre-Francois Divier, umožní, aby na mnohé otázky - o účasti alebo neúčasti prezidenta Jacqua Chiraca v niekoľkých aférach - bolo možné dať odpoveď.
Prvý predseda kasačného súdu Guy Canivet rozhodol, že na preskúmanie štatútu prezidenta republiky z pohľadu trestného stíhania zvolá plenárne zasadnutie kasačného súdu. Zvyčajne sa jednotlivé prípady prideľujú špecializovaným odborom súdu - napríklad sociálnemu, trestnoprávnemu alebo obchodnému. Zvolanie plenárneho zasadnutia znamená zaistiť rozhodnutiu súdu silnú autoritu, ktorá vyústi do principiálneho stanoviska, a to sa predloží vyšetrovacím sudcom a prokurátorom.
Na plenárnom zasadnutí kasačného súdu sa zúčastnia predsedovia jeho šiestich odborov, ich šiesti najstarší členovia a šiesti poradcovia. Plenárnemu zasadnutiu bude predsedať Guy Canivet.
Plenárne zasadnutie kasačného súdu posúdi všetky stránky trestnoprávneho pokračovania proti prezidentovi republiky a rozhodne o tom, či prezident republiky môže byť vypočutý ako svedok, ako zúčastnený svedok alebo či ho možno stíhať. Rozhodne aj o tom, či za skutky, vykonané pred nastúpením do funkcie, sa na neho vzťahuje právna imunita alebo totálna imunita.
Kasačný súd má primárne posúdiť, či prezident Jacques Chirac môže predstúpiť pred súd ako svedok v afére Sempap, tlačiarne, ktorej činnosť je spojená s Parížskou radnicou, informuje v dnešnom čísle denník Le Figaro. Tento prípad je úplne iný, ako v uplynulých týždňoch spomínané zahraničné cesty prezidenta Chiraca, jeho manželky Bernadette a dcéry Claude a ďalších ľudí z jeho okolia, vyplatené v hotovosti. Kasačný súd však využije túto príležitosť a na plenárnom zasadnutí posúdi všetky stránky trestnoprávneho pokračovania proti prezidentovi republiky.
Aféra Sempap sa začala vyšetrovať v roku 1997 za zneužitie verejných prostriedkov a protekcionárstvo. Jeden z účastníkov v afére Louis Breisacher chce, aby sa vyšetrovaním dokázalo, že J. Chirac, ako starosta mesta Paríža v rokoch 1989-92 bol upozornený dvoma správami inšpektorátu mesta Paríž na "nevhodné narábanie s financiami" popredných pracovníkov spoločnosti Sempap. Tá bola poverená prácami na tlačiarni v radnici mesta Paríž. Nijaké opatrenie sa nevykonalo a Jean Tiberi, nástupca J. Chiraca v Radnici mesta Paríž, v roku 1996 spoločnosť Sempap zrušil. Breisacher chcel, aby J. Chirac predstúpil v afére pred súd ako svedok. Vyšetrujúci sudcovia Marc Brisset-Foucault a Armand Riberolles v decembri minulého roku oznámili, že sú "nekompetentní" pokračovať vo vyšetrení, keďže nemohli prezidenta Chiraca vypočuť.
Ústavná rada v decembri 1999 stanovila, že obvinenie a stíhanie prezidenta krajiny pred "obyčajným" súdom v trestnoprávnych prípadoch nie je možné a len Vyšší dvor spravodlivosti je kompetentný v tomto konať. Zdroje blízke Ústavnej rade v stredu pre médiá vyhlásili, že "akékoľvek rozhodnutie kasačného súdu, umožňujúce vypočuť prezidenta krajiny ako svedka, bude neústavné".
