Bratislava 20. júla (TASR) - V talianskom Janove sa dnes začne summit siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska (G8). Pri tejto príležitosti prinášame niektoré najdôležitejšie udalosti z jednotlivých stretnutí.
Od roku 1975 sa šéfovia štátov a vlád priemyselne najvyspelejších demokratických krajín každoročne stretávajú, aby prediskutovali najdôležitejšie hospodárske a politické problémy, ktorým čelia nielen ich občania, ale aj celé medzinárodné spoločenstvo.
Na prvom summite vo francúzskom Rambouillet v novembri 1975 vytvorilo Francúzsko, Japonsko, Nemecko, USA a Veľká Británia z iniciatívy vtedajšieho francúzskeho prezidenta Valéryho Giscarda dďEstaing a nemeckého spolkového kancelára Helmuta Schmidta tzv. skupinu piatich (G5).
Na summite v portorickom San Juane v roku 1976 a na londýnskom stretnutí o rok neskôr sa k nim pripojili Taliansko, Kanada a do klubu formálne vstúpilo aj Európske spoločenstvo (ES). Odvtedy sa zloženie G7 dlho nemenilo.
V roku 1989, v predvečer parížskeho summitu G7, sa s najvyššími predstaviteľmi skupiny stretli 15 predstavitelia rozvojových krajín. ZSSR a následne Rusko komunikovali s G7 od roku 1991. Vtedy prijali krajiny šesťbodový plán na ukončenie hospodárskej izolácie ZSSR. Od summitu v Neapole roku 1994 sa krajiny G7 a Rusko spoločne stretávali na summitoch G7, ruský prezident Boris Jeľcin sa zúčastňoval na politických rokovaniach.
Míľnikom bolo denverské stretnutie (1997), kde sa Rusko mohlo zúčastniť na takmer všetkých rokovaniach, výnimkou boli rozhovory o niektorých hospodárskych a finančných otázkach. Prelomový bol i summit v roku 1998 v britskom Birminghame, kde už Rusi mohli byť na všetkých diskusiách, čím sa zrodila organizácia G8.
G8 sa spočiatku zameriavala na finančné a menové otázky, na konkrétne ekonomické problémy hospodárstiev zúčastnených štátov, ale i na ekonomickú situáciu vo svete a v medzinárodných hospodárskych vzťahoch, neskôr na globálne politické a ekologické problémy. Na stretnutiach sa lídri zaoberali otázkami ekonomických vzťahov Východ-Západ, energetikou, zamestnanosťou, internetom alebo medzinárodnými problémami, aké predstavujú drogy či kriminalita. Predstavitelia G8 na svojich stretnutiach prerokúvajú témy od ľudských práv cez regionálnu bezpečnosť až po kontrolu zbrojenia.
Aby boli rozhovory čo najefektívnejšie, začali fungovať rôzne ministerské fóra ministrov obchodu, zahraničných vecí, financií, životného prostredia, zamestnanosti či fórum zaoberajúce sa terorizmom. Z času načas vytvoria rôzne pracovné skupiny, ktoré riešia určitý špecifický problém, ako sú pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z ilegálneho obchodovania s drogami, jadrová bezpečnosť či medzinárodný organizovaný zločin.
G8 je neformálnym zoskupením, bez striktných pravidiel a stáleho sekretariátu, je však významnou príležitosťou pre vodcov súčasného sveta, aby prediskutovali najdôležitejšie medzinárodné otázky, určili priority, prijali dôležité rozhodnutia týkajúce sa najpálčivejších problémov, pričom v súčasnosti na svojich zasadaniach rozhodujú najmä o najdôležitejších záležitostiach svetovej ekonomiky.
Medzinárodné zoskupenie G8 združuje Francúzsko, Japonsko, Kanadu, Nemecko, Taliansko, USA, Veľkú Britániu a Rusko.
KB ed
