Washington 4. marca (TASR) - Proklamovaným cieľom amerického prezidenta Georgea W. Busha je zbaviť Irak jeho vodcu Saddáma Husajna. To však mohol urobiť pred 12 rokmi už jeho otec George Bush, ktorý vtedy ako prezident USA viedol v Iraku operáciu Púštna búrka.
Tisíce irackých vojakov sa vtedy po odchode z Kuvajtu vzdali na juhu Iraku. Podľa analytikov mnohonásobne väčšia americká armáda mohla ľahko postúpiť až k Bagdadu. Bush starší však v roku 1991 svojim jednotkám prikázal vrátiť sa a nechal Husajna pri moci. Toto rozhodnutie bolo kontroverzné už vtedy a zostáva ním i dnes.
Nezlikvidovanie Husajna v roku 1991 je jednou z najzávažnejších chýb v modernej americkej histórii, napísal bývalý americký veľvyslanec pri OSN Richard Holbrooke v denníku Washington Post.
"Mali sme sa o neho (Husajna) postarať v roku 1991." To bol názor bývalého riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Jamesa Woolseyho krátko po teroristických útokoch na USA z 11. septembra.
Bush mladší sa k tomu sám radšej vôbec nevyjadruje. Ak mu aj niekto položí otázku týkajúcu sa rozhodnutia jeho otca, dostane sa mu veľmi stručnej odpovede. "Misia začiatkom 90. rokov mala za cieľ oslobodiť Kuvajt a to USA aj dosiahli. Cieľom súčasnej misie je odzbrojenie Saddáma Husajna v mene mieru, a my Saddáma Husajna odzbrojíme," vyhlásila hlava USA minulý týždeň.
Analytici to však nazvali premárnenou šancou. "Pri ohliadnutí sa späť je jasné, že USA sa dopustili strašnej chyby, keď sa nepostarali o pád Husajnovho režimu pred koncom operácie Púštna búrka," tvrdí Frank Gaffney Jr., prezident Centra pre bezpečnostnú politiku vo Washingtone.
Direktíva č. 54 administratívy Busha staršieho však misiu Púštna búrka jasne načrtla: bezpodmienečné stiahnutie všetkých irackých jednotiek z Kuvajtu, obnovenie jeho suverenity, ochrana amerických civilistov v zahraničí a zaistenie bezpečnosti a stability v Perzskom zálive. Pochod na Bagdad po zápalistých diskusiách členov vojnového kabinetu nakoniec do direktívy nezahrnuli.
V súčasnosti však o veci opäť rozhodujú pôvodní členovia kabinetu: minister zahraničných vecí USA Colin Powell bol vtedy náčelníkom generálneho štábu velenia americkej armády, súčasný viceprezident Dick Cheney pôsobil ako minister obrany a poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová zastávala funkciu poradkyne aj u Busha staršieho.
Svoje rozhodnutie obhajoval exprezident Bush minulý týždeň v prejave na Tufts University v Bostone. Vyhlásil, že ak by americké jednotky vtedy tiahli na Bagdad, medzinárodná koalícia by bola "okamžite roztrieštená". Tiež by podľa neho "niky nedošlo k madridskej konferencii, kde za mierový rokovací stôl zasadli arabské a západné štáty.
Bývalý šéf americkej diplomacie James Baker zdieľa názor Busha staršieho: "Teraz sa ľahko obzerá späť, no generáli-teoretici by si mali uvedomiť, že rozhodnutie v tom čase schválil generál Colin Powell a ďalší významní vojenskí poradcovia, svetoví lídri, Kongres a americká verejnosť. Strategicky a diplomaticky sme dosiahli všetko, čo sme chceli. Husajna sme dostali z Kuvajtu. Jeho zbrane - vrátane kľúčových jadrových, chemických a biologických zbrojných programov - sme zničili. Nezdalo sa, že by sa (Husajn) udržal pri moci (čo sa mu podarilo), alebo že by prežil v oslabení (k čomu v skutočnosti došlo)."
Komentátor spoločnosti MSNBC Michael Moran má ďalšie vysvetlenie: "Je lepšie čeliť zlu, ktoré človek pozná." Administratíva Busha staršieho sa rozhodla udržať pri moci oslabeného Husajna a tým predišla rozdeleniu Iraku a posilneniu jeho nepriateľa Iránu, uzavrel Moran.
