Mníchov 4. marca (TASR) - Arabské krajiny sa prebudili takpovediac o päť minút dvanásť a aj to len podaktoré z nich. Za odstúpenie Saddáma Husajna sa ako prvé vyslovili Spojené arabské emiráty (SAE), neskôr sa pridal Kuvajt, Bahrajn, Katar a Omán - a napokon úplne nečakane aj Saudská Arábia.
Nemožno si však nevšimnúť, že na koncotýždňovom summite v Egypte dostali predstavitelia veľkého počtu arabských krajín strach. Za návrh odchodu do exilu sa totiž nehlasuje každý deň, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Vojne v Iraku by mohol ešte stále zabrániť samotný Saddám Husajn tým, že by z krajiny odišiel. Pátranie po zbraniach hromadného ničenia je totiž pre USA už dávno len vedľajšou záležitosťou.
Zdá sa, že ani proklamovaná demokratizácia krajiny nie je primárnym cieľom Američanov. Washington sa usiluje v prvom rade o zmenu režimu - a tento cieľ sa dá dosiahnuť dvoma spôsobmi: vojnou alebo odstúpením despotu, konštatuje nemecký denník.
Nie je vylúčené, že predstaviteľov SAE inšpiroval k ich návrhu odchodu Husajna do exilu samotný Washington. Emiráty sa síce voči USA chovajú priateľsky, na druhej strane si však od Američanov udržiavajú istý odstup.
Na rozdiel od Kuvajtu, Bahrajnu a Kataru neslúži totiž ich teritórium na nástupy americkej armády. S iniciatívou SAE nesúhlasí Sýria a - prirodzene Irak. Jazýčkom na váhach sa stal v tomto prípade Egypt, pripomínajú noviny.
Hlasovanie najväčšieho arabského štátu proti Saddámovi by mohlo mať aj iný efekt - mohlo by sa stať povzbudením pre isté sily v Bagdade, aby otvorene vystúpili proti irackému samovládcovi.
Egypt, ktorý sa sám vyhlásil za vedúcu veľmoc arabského sveta, však už dlhý čas mlčí. Aj z tohto dôvodu sa nad Irakom začína čoraz výraznejšie črtať vojnový konflikt, uzatvára SZ.
