Kodaň 3. marca (TASR) - Dánska vláda nebrala do úvahy odporúčania Severoatlantickej aliancie pri rozpracúvaní svojho programu pre rezort obrany, čoho výsledkom je, že tento program nezodpovedá nevyhnutným potrebám NATO, píše dnešné vydanie dánskych novín Jyllands-Posten.
Dánske ministerstvo obrany odmietlo správu komentovať. Minister obrany Svend Aage Jensby v piatok predstavil svoje plány pre ozbrojené sily krajiny, vrátane nákupu troch alebo štyroch nových ponoriek a ďalšieho materiálu pre vojenské námorníctvo vo výške približne šesť miliárd dánskych korún (807 miliónov eúr).
Podľa denníka však jeho ministerstvo dostalo 27. januára dôverný dokument z NATO, ktorý spochybňuje nákup nových ponoriek tvrdením, že nezodpovedá potrebám aliancie. Aliancia uviedla, že uprednostní, ak Dánsko, členský štát NATO, zameria svoje aktivity na výcvik špeciálnych jednotiek vyzbrojených najnovšími zbraňami a posilní svoje záložné jednotky.
Aliancia tiež zdôraznila pochybnosti ohľadne dánskeho modelu povinnej vojenskej služby a naznačila, že zdroje krajiny by sa mali lepšie využiť pre ozbrojené sily zúčastňujúce sa na medzinárodných mierových misiách. Taktiež spochybnila užitočnosť národnej gardy s tým, že jej existencia by sa mala prehodnotiť.
Podľa denníka vláda odmietla odporúčania NATO. Denník Jyllands-Posten tiež pripomenul, že predstavitelia aliancie nie sú spokojní s rozpočtom rezortov obrany v členských štátoch tejto organizácie. V prípade Dánska by Severoatlantická aliancia rada videla navýšenie obranného rozpočtu o najmenej 33 percent, čo je ekvivalent 2,05 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V súčasnosti sa táto čiastka pohybuje iba na úrovni 1,5 percenta HDP.
NATO až tak nepotrebuje tanky, delostreleckú výzbroj, stíhačky a ponorky, ale skôr modernizovanú pechotu, protivzdušnú obranu a pripravenosť armády čeliť nukleárnej, biologickej a chemickej vojne.
