Belehrad 3. marca (TASR) - Ustanovujúce zasadanie parlamentu únie Srbska a Čiernej Hory (SČH), ktorá pred mesiacom nahradila Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR), uskutočnilo sa dnes v Belehrade.
Nový zákonodarný zbor má 126 poslancov - 91 delegoval srbský, 35 čiernohorský parlament. Za predsedu parlamentu zvolili doterajšieho predsedu parlamentu JZR Dragoljuba Mičunoviča, podpredsedom sa stal Milorad Drljevič. Parlament má dvojročný mandát.
Jedným z bodov ustanovujúceho zasadania je aj zvolenie prezidenta SČH. To sa však odložilo, keďže viacerí poslanci požiadali o viac času na preštudovanie zákona o voľbe hlavy štátu.
Zasadanie bude pokračovať v utorok. Ak bude zákon o voľbe prezidenta schválený v tento deň, prezident SČH by mohol byť podľa parlamentných zdrojov zvolený najneskôr v stredu.
Jediným kandidátom na post prezidenta SČH je Čiernohorec Svetozar Marovič (48) z Demokratickej strany socialistov (DPS) čiernohorského premiéra Mila Djukanoviča.
Prezident SČH bude zároveň predsedať rade ministrov - päťčlennej vláde, ktorú vymenuje - a najvyššej rade obrany štátu. Vláda bude zložená z ministra obrany, zahraničných vecí, medzinárodných ekonomických vzťahov, hospodárstva a ministra pre ľudské a menšinové práva.
Pred poslancami vystúpil odstupujúci juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica. Koštunica vyjadril vieru, že nový štátny zväzok Srbska a Čiernej Hory bude životaschopný a zostane existovať viac ako tri roky - minimum, ktoré predpokladá EÚ sprostredkovaná dohoda o transformácii Juhoslávie z marca 2002.
Úspech projektu podľa Koštunicu závisí od toho, či sa "predbežnú štátnu suverenitu" podarí premeniť na suverenitu trvalú. Koštunica poukázal hlavne na problém Kosova, ktoré je od júna 1999 pod správou OSN, pripomenul však, že provincia nie je jedinou časťou krajiny, kde pôsobia odstredivé sily.
Aj rozlúčkový prejav využil Koštunica na ostrú kritiku adresovanú medzinárodnému spoločenstvu, ktorému vytkol "predsudky" a "tlak" vyvíjaný na SČH. V tejto súvislosti vyhlásil, že štát sa musí postaviť proti "diktátom zo zahraničia". Diktáty sa týkajú hlavne spolupráce s haagskym tribunálom OSN, ktorou je podmieňované poskytnutie akejkoľvek medzinárodnej pomoci, uviedol Koštunica.
Za jasný cieľ SČH označil Koštunica začlenenie do EÚ. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu "vnútornej harmonizácie" v rámci SČH. Čierna Hora začala v roku 1998 podnikať kroky k nezávislosti, aby sa dištancovala od režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Hospodárske systémy oboch republík sú prakticky oddelené, o čom svedčí aj to, že v Čiernej Hore je menou euro - nahradilo nemeckú marku -, v Srbsku sa platí dinármi.
Vznik únie SČH je podľa Koštunicu prejavom vôle ľudu, a nie výsledkom dohody politických elít. Vytvorením zväzku v novej forme podľa Koštunicu získal "každý niečo, ale nik všetko". Úlohy, ktoré čakajú na nový parlament, nie sú jednoduché, ale dajú sa splniť, uviedol na záver.
V parlamente SČH má v Srbsku vládna koalícia Demokratická opozícia Srbska (DOS) 37 poslancov, Demokratická strana Srbska (DSS) 17, Socialistická strana Srbska (SPS) 12, Srbská radikálna strana (SRS) osem, Sociálnodemokratická strana a Strana srbskej jednoty (SSJ) po päť, Demokratickokresťanská strana Srbska a Demokratická alternatíva po dvoch a strany Nové Srbsko, Socialistická ľudová strana a strana Srbsko po jednom mandáte. Čiernohorská Demokratická strana socialistov (DPS) má 15 poslancov, Socialistická ľudová strana (SNP) deväť, Sociálnodemokratická strana (SDP) štyroch, Srbská ľudová strana (SNS) troch a po dvoch zástupcov majú Ľudová strana (NS) a Liberálny zväz (LS).
Pred inauguráciou nového parlamentu prijali niekoľko pozmeňujúcich návrhov k rokovaciemu poriadku, medzi nimi aj návrh DSS, podľa ktorého je na schválenie zákona potrebná väčšina z 91 srbských aj 35 čiernohorských poslancov, a nie väčšina zo všetkých 126 poslancov.
