Kukláči na cvičnej akcii. FOTO SME – PAVOL MAJER
Autentické výpovede bodyguardov pre SME. Jeden strážil korunného svedka v kauze Mikuláša Černáka Alexandra H., druhý strážil pätnásť rokov naše lietadlá.Ochranka pre Šaniho
Nad kauzou Černák visí ešte aj dnes mnoho otáznikov, korunný svedok, ktorý mal do tohto prípadu vniesť svetlo, sa do takej miery obával o svoj život, že mu štát poskytol takzvanú superochranku. Jeden z nich poskytol SME exkluzívnu výpoveď. „Na stráženie Alexandra H. bola určená celá skupina ľudí. Svedok bol navyše v zlom zdravotnom stave, takže sme ho museli ukrývať po rôznych zdravotníckych zariadeniach.“
Svedok musel zostať za každých okolností nažive. Celá pôvodná skupina sa preto rozdelila na viacero menších. Základ tvorila priama telesná stráž. Tá musela byť schopná čeliť priamym útokom, aj keby sa atentátnici rozhodli použiť zbrane najtvrdšieho kalibru. „V situácii, keď musela celá stráž zostať v absolútnom utajení, to však vôbec nebolo jednoduché.“ Chránený svedok totiž ležal v nemocnici ako každý iný pacient. Nikto z personálu nesmel tušiť, koho to majú v izbe.
Preto sa rozhodli o nezvyčajné riešenie: „Do druhej postele vedľa chránenej osoby sme umiestnili jedného kolegu, ktorému sme určili diagnózu ťažká schizofrénia. Kolega sa tak stal jediným priamym ochrankárom, ktorý mohol ostať v miestnosti so svedkom. Do postele sme mu naložili skutočne celý arzenál zbraní, aby bol schopný v prípade potreby zasiahnuť.“
Alexander H. prežil, no nakoniec nebola jeho výpoveď pre políciu veľkým prínosom.
Bodyguard lietadiel
Muž, ktorý sa pätnásť rokov staral o bezpečnosť letov bývalých československých aerolínií, tvrdí, že útok na New York by sa v našich lietadlách nestal. Už vtedy boli totiž zabezpečené tak, že každý útok bol eliminovaný hneď v začiatkoch. Pilotná kabína bola chránená bezpečnostnými dverami, cez ktoré sa cestujúci nedostal. „Ak chcela ísť za pilotom napríklad letuška, musela ho najprv telefónom kontaktovať, vysvetliť mu, čo potrebuje, a až potom ju vpustili,“ hovorí niekdajší člen leteckej ochranky.
Každé lietadlo má mať vlastného „telesného ochrancu“. Pre dokonalú bezpečnosť lietadla postačia traja ľudia. Prvý nastúpi do lietadla ešte vo chvíli, keď tam nie sú žiadni cestujúci. Má tak dostatok času postupne prichádzajúcich pasažierov sledovať. Druhý sa pohybuje priamo medzi cestujúcimi, tretí ide do lietadla ako posledný a robí finálnu kontrolu. Ak sa na palube lietadla objaví atentátnik, prvé pravidlo je jasné: „Jednoducho sa musí zneškodniť! Za žiadnych okolností nemôže nastať situácia, aby sa dostal k pilotovi.“
Také pravidlá platili v československých aerolíniách už pred pätnástimi rokmi, teda v období, keď sa o terorizme súčasného formátu ani nesnívalo.
Autor: Tomáš Holetz
