Na snímke je záber z letiska iného štátu pri návšteve Svätého otca Jána Pavla II. Najťažšie to mávajú ochrankári pri masových akciách. U nás to ochrankári zvládli s eleganciou. V čase, keď prechádzal Svätý otec ulicami Bratislavy, bola situácia skutočne napätá. Na malom priestore sa tiesnili davy ľudí. Vtedy hlave katolíckej cirkvi prišlo na um, že zíde z papamobilu a prejde sa medzi veriacimi pešo. Bodyguardom sa o takej situácii sníva len v najhorších snoch. Skupina telesných strážcov však zareagovala pohotovo, zoradili sa do formácie na kraj cesty, čím udržali rozvášnený dav na uzde. Keď si to všimol pápež, gesto sa mu zapáčilo a na pamiatku daroval každému ochrankárovi vatikánske pátričky. FOTO – TASR
Ochrankár dôležitej osobnosti musí byť vždy k dispozícii. Aj na diskotéke či v spálni. Šéf ochranky politikov Ján Packa však hovorí: Súkromie nás nezaujíma, ale bezpečnosť ánoNa letisku pristáva lietadlo s azda najdôležitejším mužom krajiny. Pri čiernej limuzíne, ktorá je pripravená na jeho odvoz, postáva chladne a bez pohybu skupinka chlapov v tmavých sakách s čiernymi okuliarmi. Dvere špeciálu sa otvoria, hlava štátu len krátko zamáva na pozdrav a zo strechy neďalekej budovy sa ozvú krátke výstrely. V priebehu niekoľkých sekúnd je politik obklopený bodyguardmi, ktorí tvoria pred smrtonosnou guľkou vlastnými telami živý štít. O chvíľu už prezident sedí na zadnom sedadle opancierovaného Mercedesu. Zapískajú gumy a limuzína s chránencom uháňa preč. Muži v čiernom môžu tmavé okuliare pokojne zložiť. Akcia vyšla, hlava štátu žije.
Ochrankár zdatný fyzicky aj psychicky
Úvod článku je, samozrejme, vymyslený. Môže byť však úvahou o práci osobného strážcu. Minimálne myšlienkou, prečo ich tak často vídať v tmavých slnečných okuliaroch. Mysleli ste si, že to pre ostré slnko? Nie je to tak. Má ich pre prípad, že by sa útočník rozhodol ochranke poškodiť zrak.
Ak ochrankár okuliare nemá, spoznáte ho inak. Identifikačné znaky sú jednoduché: nehýbe hlavou a rozhliada sa len očami. V miestnosti si nevyzlieka vrchný odev, nesedí s politikom či s celebritou pri jednom stole a ak si v miestnosti náhodou sadá, tak vždy chrbtom k rohu, aby mal výhľad na celý priestor, aj na dvere.
Chlebíček bodyguarda však nie je iba o tom, že sa v správny moment hodí do strely atentátnika. Skôr než fyzicky, je to psychicky náročná práca. Musia byť vždy protokolárne oblečení, teda v čiernom obleku a tmavých okuliaroch, stáť bez pohnutia hodiny na slnku i v mraze a sledovať okolie. Pod sakom majú nezriedka arzenál zbraní, bežne sa používajú krátke strelné zbrane, vysielačky, putá a nepriestrelné vesty. Niekedy tam je viac pištolí, ale aj samopal.
Všetko závisí od postavenia chránenej osoby. V prípade ústavných činiteľov, ktorí majú ochranku nonstop, je toho ešte viac. Dnešný osobný strážca má na sebe výstroj takmer za dvestotisíc korún.
Jeden deň ochranky politika
Najpravidelnejšia služba z politikov je pri prezidentovi. Opakovane sa v jeho blízkosti strieda dvojica až trojica ostrých mužov. Sprevádzajú ho nepretržite dvadsaťštyri hodín denne. Kým sa pohybuje v Grassalkovichovom paláci v Bratislave, je všetko v poriadku. Ten je totiž celý zabezpečený. Ak má hlava štátu schôdzku mimo sídla, je nutné obhliadnuť celú trasu i miesto plánovaného stretnutia. Platí pritom známa zásada, že prezident, premiér a predseda parlamentu by sa nemali vyskytovať v tom istom čase na rovnakom mieste. V noci, keď už hlava štátu spí, strieda sa pri jeho dverách dvojica bodyguardov každé tri hodiny.
Žiadny politik samozrejme o permanentnú pozornosť strážcu nestojí. Ak sa však rozhodne ísť do sauny či na plaváreň, bodyguard ide s ním, podobné je to pri návšteve baru. A tu už nejde len o prezidenta. Hoci, s dvadsaštyrihodinovou ochranou u ďalších ústavných činiteľov to také horúce nie je. Keď sú doma, nezriedka pošlú ochranku preč. Nikto to však oficiálne neprizná, ani politik, ani ochranka.
Aj Ján Packa hovorí, že v prípade, keď je chránený politik v spoločnosti dámy a nemá záujem, aby mu pri tom asistovala trojica chlapov, má smolu. Šéf ochranky ústavných činiteľov na otázku, či mu vojdú aj do spálne, konštatuje: „Vlezú presne tam, kde to treba. Na prvom mieste je stále bezpečnosť jeho osoby!“ Hoci úprimne prízvukuje, že politikovo súkromie ich vôbec nezaujíma.
Stáva sa, že politik si pri návrate na ústavný post žiada konkrétneho osobného strážcu. Vytvoria si totiž priateľský vzťah. Šéf Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Ján Packa však toto nepodporuje. Príbeh o osobnom strážcovi Václava Havla, ktorý chránil českého prezidenta len s dvoma vrhacími nožmi pod sakom, je už dnes minulosťou. „Jednoznačne. Vzťah medzi ochrancom a politikom nesmie prerásť do roviny citov. Ak sa niečo také náhodou stane, bodyguard pri chránenej osobe jednoducho končí.“ Lovestory á la Kevin Costner a Whitney Houstonová z filmu Osobný strážca u našich ochrankárov určite nehrozí.
Ako sa stať ochrankárom celebrít
Keď sa niekto s dispozíciami rozhodne stať ochrankárom celebrít, nestojí mu v ceste žiadna veľká prekážka. Stačí mať na účte desaťtisíc amerických dolárov adva-tri mesiace voľného času. Agentúra ho za tú sumu a peniaze naučí základy bojových umení, zaobchádzanie so zbraňou a obsluhovanie komunikačnej techniky. Tie najkvalitnejšie výcviky sa robia napríklad v Izraeli, kde zabezpečujú tréning niekdajší agenti Mosadu.
Napriek tomu nemá Packa o súkromných bodyguardoch na Slovensku vysokú mienku. S úsmevom vraví, že keby poslali takého „hromotĺka“ strážiť kostol, nevpustil by dnu ani Krista. Pre ústavnú ochranku sú najdôležitejšie povahové a charakterové vlastnosti uchádzača. „Riadime sa heslom, že z inteligenta spravíme Ramba za tri mesiace, ale z hlupáka inteligenta nikdy.“ Kým sa z bežného policajta stane kvalitný osobný strážca, môže to trvať roky.
TOMÁŠ HOLETZ
