Macuškova hacienda. Menovka Dobrí ľudia nenašla v časoch jeho figurovania v HZDS a šéfovania vyšetrovacím komisiám pozitívny ohlas. Mečiarov expolitik chce mať tú etapu života za sebou a skutočne sa zmenil – v pohľade na svet i v získanej pokore. Stará sa o blaho celej svojej rodiny – mamu, ktorá je dôchodkyňa, si presťahoval do Lučenca, brata tiež, ten sa dokonca vrátil až z Nemecka, kam v osemdesiatych rokoch emigroval a dnes je na invalidnom dôchodku. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Na kandidátku HZD Macuška ísť nechcel, lebo: „Ja so svojím imidžom?! Bohatého človeka?“ Ľudia by to vraj pre toto nezobrali. „Bohatý je, zdravý je, kdeže do politiky! Nechcel som sa vystavovať. Ísť tam, kde by som mohol byť opäť terčom útokov. Nechcel som ani škodiť subjektu, ktorému fandím.“
Nepovažuje sa ani za sivú eminenciu tej strany: „To nie je dobrý výraz, je to ako niečo v pozadí, nesympatické. Je to inak, som podporovateľom všetkého normálneho, čo sa deje medzi tými ľuďmi, s ktorými som prežil kus života.“
Momentálne sa venuje a naďalej sa chce venovať podnikaniu. „Pred dvoma rokmi som kúpil v exekúcii vinárske závody, a hneď som ich predal. Približne pred štyrmi rokmi som kúpil v konkurze Magnezit, tam som spoluvlastníkom, a tak aj členom predstavenstva.“ Pracuje aj ako regionálny riaditeľ Izraelskej komory na Slovensku a stále má svoju advokátsku prax. „Či som miliardár? Nebyť manželky, bol by som!“ (Smiech.)
S rodinou žijú na haciende pri Lučenci, na samote, kde majú jediného suseda. „Ale spoločnosť si privážame so sebou.“ (Smiech.) Na dverách majú napísané namiesto menovky „Dobrí ľudia“, pri vstupnej bráne je veľká tabuľa Vitajte! „Nie je to taká hacienda, o ktorej všetci hovoria. Má rozlohu tak tristo štvorcových metrov, dole je hala s rozlohou osemdesiat štvorcových metrov, hore sú štyri izby s takou istou rozlohou.“
Okolo je dvojhektárová dolina, tá však Macuškovi nepatrí, rovnako, ako prístupová cesta. „Do doliny chodíme často. Prechádzať sa alebo sánkovať. Pre mňa je to lepší oddych, ako niekde mesiac na dovolenke v zahraničí. Potrebujem oddychovať priebežne, pár hodín každý druhý deň, venovať sa rodine a priateľom.“ Majú aj kobylku, na ktorej jazdí nielen starší Macuška, ale aj mladší Viktor a Simona.
„A vlčiakov,“ pripomína podnikateľ a odborník na trestné právo. „Sú to strážne psy.“ (Smiech.) (dam)
