Dušan Macuška doma, už len ako podnikateľ a sympatizant v politike, nie Mečiara.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Exposlanec HZDS Dušan Macuška dnes svoje pôsobenie vo vyšetrovacích komisiách zľahčuje, chvíľkové sympatie k šéfovi Mečiarovi ľutujeDušan Macuška pred pár dňami navštívil vo väzbe Ivana Lexu. Tvrdil: „Zavolal ma, tak som prišiel.“ Pred voľbami sa hovorilo, že Vladimír Lexa sponzoroval Gašparovičovo HZD, Macuška je jeho zakladajúcim členom. „Neviem to potvrdiť. Otázka financovania ma nezaujímala, staral som sa o lučenecký región.“ Tam minul dosť zo svojich peňazí, ale minul ich rád. „Nepoviem, či ma to stálo tisíce, alebo milión. Dával som to z presvedčenia, preto ma to vlastne nestálo nič.“ Konštatovanie, že Rusko minul na voľby ANO 25 miliónov, hodnotí so smiechom: „Nie som taký bohatý ako exriaditeľ Markízy.“
Milionár a odborník na puče
Macuška bol milionárom už v roku 1994, keď sa vracal do politiky. Po revolúcii bol kooptovaným poslancom za VPN, do parlamentu vstupoval v čase tretej Mečiarovej vlády za HZDS. „Volal ma Mečiar, ale presvedčila Keltošová.“ Nechcelo sa mu, lebo už fungoval zákon o konflikte záujmov a on mal rozbehnutú advokátsku prax aj podnikanie.
„Mal som niekoľko domov na hlavnej ulici v Lučenci, bol som spoluvlastníkom advokátskej kancelárie vo vlastnej budove, pomáhal som zakladať podniky zahraničného obchodu na súkromné účely, založil som doplnkovú dôchodkovú poisťovňu Tatra Sympatia.“ Keltošová ho presvedčila tým, že ako právnik si bude vedieť svoje veci ošetriť. „Čo som si aj ošetril. Firmy som dal do prenájmu, advokáciu som prerušil.“ Nová kariéra v podobe šéfa rôznych vyšetrovacích komisií, napríklad tej na „zistenie príčin krízy ústavného zriadenia“, sa mohla začať.
„Zdedil som tie funkcie po Kataríne Tóthovej, keď šla do vlády. Bol som v ústavnoprávnom výbore jediným právnikom, ona postúpila, ja, žiaľ, tiež. Potom prišli novinári a pýtali sa: Čo to je tá kríza ústavného zriadenia? Vy ste odborníkom na puče? (Smiech.) A už to išlo.“
Macuška dnes tvrdí, že aj on sa pri zisťovaní, kto mal vlastne na svedomí pád druhej Mečiarovej vlády, zabával. Pri opakovaní názvu komisie sa hlasno smeje: „Tak sa volala! Hrozné!“ Je však pravda, že vtedy vypočúvali aj novinárov a že Štefanovi Hríbovi vrátili členovia komisie po roku tašku, ktorú mu niekto odcudzil na provokačnej akcii, kde Hríba, Ľubu Lesnú a Milana Žitného sympatizanti HZDS napadli. „Tú tašku nám doniesol pán, ktorý chcel pred komisiou o kríze vypovedať. Vraj sú tam materiály, ktoré svedčia o Hríbovom zvláštnom poslaní. Podľa nás tam žiadne také veci neboli, tak sme ju aspoň vrátili. Neviem, či šlo o siskársku akciu.“
Sympatizant i kritik Mečiara
Macuška sa chce zbaviť imidžu muža, ktorý Mečiarovi slepo dôveroval, a urobil pre neho prvé aj posledné. Priznáva k nemu svoje sympatie len v časoch pôsobenia vo VPN. „Videl som ho vtedy ako muža, s ktorým sa dalo rozprávať. O všetkom. Pri zakladajúcom sneme HZDS, kde sme boli s Mečiarom a Kňažkom separé, sme hovorili o všetkom, o úplne banálnych veciach. Od ľudí sa začal vzďaľovať až s rastom popularity.“
Šéfa HZDS vraj pokazili práve ľudia – politici okolo neho aj verejnosť. „Keď som videl, ako sa mu ľudia hádzali k nohám, ako mu chceli bozkávať ruky, chceli sa ho dotknúť… To chcelo obrovskú dávku zdravého rozumu a pokoja, aby sa jeden nezbláznil od dobroty a nešiel od seba. Dávali mu najavo, že ‚my sme obyčajní a ty nie‘, a on začal tomu veriť.“ Mečiara postupne spoznávali len tí, čo boli k nemu najbližšie – kňažkovci, moravčíkovci, gašparovičovci, tkáčovci. „Pozrite sa, kto pri ňom zostal? Len Húska. Ten je už od politiky preč.“
Gašparovič bol vraj pritom jediný, kto dokázal Mečiarovi oponovať, keď druhí mlčali. „Predsedom parlamentu ho nechal byť len preto, že mu iné neostávalo. Boli časy, keď bol Gašparovič populárnejší vnútri strany aj navonok. Jasné, že to vyvolávalo napätie a bolo len otázkou času, kedy sa to vyvŕbi.“ Keď sa to vyvŕbilo nezaradením na kandidátku, ešte v ten večer volal kritik vnútrostraníckej politiky HZDS z Lučenca Koršó a Dušan Macuška Gašparovičovi, aby to riešili. „Je to vec založenia, v určitých veciach som bol aj ja na politiku nahnevaný, lebo bola, je a vždy bude len pánskym huncútstvom. Chcel som sa starať len o seba a o rodinu, ale nedalo sa to. Šiel som do toho znovu.“
Macuška vstúpil do HZD aj s manželkou, ktorá nezačala v lete zalamovať rukami a kričať, je ti to treba? „Skôr mala pocit, že v období, keď som bol mimo politiky, som bol nesvoj, že potrebujem stále do niečoho vŕtať. Tak si povedala, nech si ten chlapec robí, čo ho teší.“ A chodila s ním lepiť po večeroch predvolebné plagáty. „Aj s pätnásťročnou dcérou Simonkou, ba aj so synom Viktorom. Ten bol najoddanejším lepičom. V lete ešte nemal ani päť rokov, a bohovsky ho bavilo lepiť. Bol viac od lepidla ako ten plagát, o ktorom nevedel nič a ja som koľkokrát nevedel, koho mám nalepiť, či Gašparoviča, alebo Viktora.“ (Smiech.)
