V politickom košiari je niekoľko ľudí, čo mali alebo majú do činenia s koňmi. Mladá poslankyňa Petra Masácová bola reprezentačnou pretekárkou vo voltížnom jazdení, neskôr trénerkou. Monika Beňová jazdila drezúru a Miroslav Maxon parkúr. Dušan Macuška má neďaleko Kalinova na ranči kobylu, ktorá sa čoskoro ožrebí. Ivan Lexa začal s jazdením na koni ako štrnásťročný. Aj Vladimír Mečiar vlastní koňa, ten je ustajnený v Omšení neďaleko Trenčína a vraj ho vyšiel lacno.
Maxon má žrebca
Miroslav Maxon má westfálskeho žrebca: „Má skoro päť rokov. Je veľmi pekný, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude na predaj. Je to dobrý parkúrový kôň, aj keď ťažšie ovládateľný, s veľkou autoritou.“ Dnešný politik jazdí odmalička. „Je to rodinná tradícia. V mladosti som jazdil aktívne parkúr. Mám za sebou aj jeden provinčný dostih. Teraz sa rád prejdem s koňom, ak je čas.“ Je to pre neho fyzický aj psychický relax, a hoci z neho niekoľkokrát spadol, žiaden úraz neutrpel. „Kôň prirodzeným spôsobom nechce ublížiť človeku.“
Beňová mala narodeninovú kobylku
Monika Beňová dostala koňa k tridsiatym narodeninám. „Bola to kobylka, volala sa Daria. Už ju nemám, nemala som na ňu čas.“ Na koni začala jazdiť ako štrnásťročná, no v sedemnástich prestala. Venovala sa najmä drezúre a ako priznala, občas z neho spadla alebo dostala kopačku. „Musela som skončiť, športový lekár mi to neodporučil, mala som problémy s chrbticou, ktoré mi zostali doteraz.“ Dovtedy sa jazdeckému športu venovala naplno. „Mala som pre to aj problémy. V prvom a druhom ročníku gymnázia som namiesto do školy šla do oddielu. V druhom ročníku som za to dostala dvojku zo správania.“
Stále to považuje za jeden z najkrajších športov. (rom)