Tallinn 2. marca 2003 (TASR) - Obyvatelia Estónska dnes už štvrtýkrát od rozpadu ZSSR volia svoj vlastný parlament. Predbežné odhady hovoria o pomerne vysokej volebnej účasti.
Okolo obeda odvolilo až 30 percent oprávnených voličov, čo je o sedem percent viac ako pred štyrmi rokmi. Celkovo sa toho roku očakáva asi 67-percentná účasť.
Za hlavného favorita volieb je považovaná ľavicová Strana stredu, ktorá sa zamerala na otázku daní a reformu sociálneho systému. Strana vedená tallinnským starostom Edgarom Savisaarom by mohla dosiahnuť až 25-percentnú úspešnosť.
Momentálne sa o vládu delí s pravicovo-liberálnou Reformnou stranou, ktorá však v dnešných voľbách získa asi len desať percent. Za hlavného konkurenta oboch strán je považovaná novovzniknutá strana Res Publica s odhadovanými 20 percentami. Predpokladá sa, že päť percentný prah na vkročenie do parlamentu získa asi šesť až sedem strán.
Vzhľadom na značne odlišné názory na hlavné témy predvolebnej kampane sa strany zatiaľ vyvarovali otvorenému naznačeniu budúcich koalícií. Volebné miestnosti budú uzatvorené o 18.00 h SEČ a predbežné výsledky by mali byť známe už o 19.00 h SEČ. Na novej vláde leží zodpovednosť za privedenie krajiny do EÚ a NATO, oboje v roku 2004.
Estónsko sa po osamostatnení vydalo na radikálnu cestu budovania trhovej spoločnosti, pričom trochu pozabudlo na budovanie funkčnejšej sociálnej siete.
Uplynulé desaťročie tak síce prinieslo svoje ovocie, ale časť voličov napriek tomu zostáva nespokojná. Hlasy týchto nespokojencov v dnešných voľbách pozbiera zväčša Edgar Savisaar a jeho Strana stredu.
Tá sa stavia do pozície strany bojujúcej za práva širokých vrstiev, ktoré v dôsledku hospodárskej reformy musia občas bojovať o prežitie. Zdá sa, že chudoba a povestné roztvárajúce sa nožnice v sociálnej a majetkovej štruktúre sa stávajú v Estónsku jedným z najzávažnejších problémov.
Savisaarov populistický program a jeho neochota jasne sa vyjadriť k otázke, či je alebo nie je za vstup Estónska do EÚ, z neho nerobia najperspektívnejšieho koaličného partnera.
Z toho dôvodu sa viacero pozorovateľov domnieva, že pravicové strany sa pokúsia vytvoriť koalíciu bez neho, a to aj napriek dosť značným nezhodám medzi niektorými ich vodcami.
Iní sa obávajú, že pod Savisaarovym vedením by sa Estónsko mohlo znovu prikloniť k Rusku, čo by mohlo vážne ohroziť integráciu krajiny späť do Európy.
