Iračania si už nerobia ilúzie o výsledku rokovania v Bezpečnostnej rade OSN a mnohí sú pripravení bojovať, dokonca aj položiť život za vlasť a za vodcu, prezidenta Saddáma Husajna. Pritom BR OSN len začala vo štvrtok v New Yorku rokovať o dvoch protikladných návrhoch: na jednej strane je rezolúcia USA, Veľkej Británie a Španielska, umožňujúca vojnu proti Iraku, na druhej strane memorandum Francúzska s podporou Nemecka a Ruska, odporúčajúce pokračovanie a posilnenie inšpekcií v Iraku. Podľa toho, ako sa rozhodne BR OSN, bude vojna alebo mier, zdôraznil denník.
Ako však Le Parisien zistil priamo na mieste, obyvatelia Bagdadu bez ilúzií pripúšťajú vojnu. Už počas prvej vojny v Perzskom zálive som bojoval. Ako každý Iračan, som stále vojak. Ak vojna prepukne zajtra, znova vezmem svoju zbraň. Nebojím sa ani smrti, dúfam vo víťazstvo, povedal pre Le Parisien nemenovaný obyvateľ Iraku. Aj napriek týmto bojovne ladeným slovám v Bagdade málo vidno uniformy.
Prakticky všetci Iračania už nejakým spôsobom skúsili vojnu: dokonca aj pred inváziou do Kuvajtu v roku 1990 a po nej nasledujúcej operácii Púštna búrka v roku 1991. Irak v rokoch 1981-1988 bojoval proti Iránu.
V armáde som slúžil počas prvej vojny v Perzskom zálive, povedal 35-ročný Mohamed. Odvtedy má doma samopal. Mladý profesor je dnes ženatý a vôbec nie je bojachtivý. Naopak, zdá sa, že sa oveľa menej ponáhľa do vojny v porovnaní s inými. Jeho rodina je pre neho viac ako režim. V prvom rade chce chrániť svoju rodinu.
Vládna Socialistická strana arabskej obrody (BAAS) vydala jasné nariadenie: nikto nemá vychádzať do ulíc. Vedenie chce v prípade invázie do Iraku predísť občianskej vojne a vyrovnávaniu si účtov.
Mnohí obyvatelia Bagdadu potvrdili, že majú doma zbrane, konštatuje denník. Cudzincom ich ale nechcú ukázať. Le Parisien položil otázku: Je to len propaganda na zastrašenie nepriateľa, alebo je medzi obyvateľmi mesta skutočne uložený arzenál ručných zbraní?
