O výsluchu, pri ktorom sa vyšetrovateľ vyhrážal obvinenému, že ho vyhodí z okna a povie, že vyskočil sám, informoval ako prvý spravodajský magazín Stern. Išlo o rozhovor s vyšetrovateľom Magnusa G., obvineného z vraždy maloletého Jacoba von Metzlera. Magnus G. odmietal povedať polícii, kam chlapca ukryl. Tragický prípad vyvolal v Nemecku i v zahraničí veľkú pozornosť a búrlivé debaty na tému fyzického a psychického týrania počas výsluchu a použitia násilia, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Podaktorí prominentní nemeckí právnici už vyjadrili názor, že postoj frankfurtskej polície môže napokon ušetriť obvineného od absolútneho trestu - doživotia bez možnosti omilostenia. Aj v prípade vraždy platí, že vynútené priznanie je ako súdny dôkaz nespoľahlivé, informuje nemecký denník.
Proti "zmäkčeniu" zákazu týrania pri výsluchoch podozrivých osôb sa vyslovili už viacerí politici vládnucej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Benevolentnejší postoj zaujali opoziční kresťanskí socialisti (CSU), ktorí vyhlásili, že v určitých prípadoch by sa mali vyhrážky polície tolerovať.
Nemeckí vyšetrovatelia a policajti sa svojich frankfurtských kolegov jednoznačne zastávajú a myslia si, že spoločnosť by mala polícii pri vyšetrovaní násilných trestných činov viac pomáhať a dôverovať. V prípade vraždy je treba brať do úvahy skutočnosť, že ide o jeden z najťažších trestných činov, pri ktorom príde o život zvyčajne nevinný človek často z dôvodov "nízkych pohnútok," upozorňuje Die Welt.
Denník taktiež prináša výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovala agentúra Emnid. Z prieskumu vyplynulo, že až 56 percent respondentov sa domnieva, že páchateľa trestného činu môže polícia k priznaniu aj donútiť. Hlavne v prípade, pokiaľ fyzický či psychický nátlak zo strany vyšetrovateľov pomôže zachrániť ľudský život.
Týranie obvinených a väzňov však zakazuje Európska konvencia o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatá 4. novembra 1950 v Ríme, uzatvára pravicovo-liberálny Die Welt.
