Belehrad 24. februára (TASR) - Misia OSN v Kosove (UNMIK) dnes rázne odmietla výzvu Belehradu na umožnenie návratu srbských jednotiek do provincie a na to, aby sa ešte v tomto roku otvorili rozhovory o konečnom štatúte provincie.
UNMIK tiež rozhodne odmietla úvahy o rozdelení Kosova na srbskú a albánsku časť. "Tieto idey rozčlenenia a rozdelenie len podnecujú napätie. Sú v protiklade s medzinárodným konsenzom, ktorý hovorí o multietnickom riešení kosovských problémov," vyhlásil Simon Haselock, hovorca šéfa UNMIK Michaela Steinera, citovaný agentúrou Reuters.
Hovorca reagoval na kroky srbského premiéra Zorana Djindjiča, ktorý od začiatku roka stupňuje diplomatickú ofenzívu, v rámci ktorej žiada, aby sa v júni začali rokovania o štatúte provincie a aby NATO umožnilo návrat určitého počtu jednotiek Belehradu, ktoré by hliadkovali na hraniciach provincie a chránili kosovských Srbov.
Britský denník Times cez víkend citoval Djindjičove slová, ktorý v interview vyhlásil, že Belehrad bude podporovať vznik srbského miništátu v Kosove v prípade, ak Západ neumožní návrat srbských jednotiek, ktoré by garantovali práva menšín.
Steiner myšlienku návratu srbských jednotiek odmietol v dnes zverejnenom liste adresovanom Djindjičovi. "Vyslanie srbských bezpečnostných síl do Kosova by za existujúcich okolností neprispelo k stabilizácii situácie a vyvolalo by nové problémy," uvádza sa v liste.
"Rozdelenie Kosova podľa mňa nie je opciou a v juhovýchodnej Európe by vytvorilo precedens s ďalekosiahlymi a nebezpečnými následkami," vyhlásila v Belehrade Lieselore Cyrusová, námestníčka politického riaditeľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí.
Kosovo je pod správou OSN na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244 z júna 1999. Podľa rezolúcie provincia zostáva súčasťou Juhoslávie (respektíve únie Srbska a Čiernej Hory, ktorá začiatkom februára nahradila Juhoslovanskú zväzovú republiku). O budúcnosti provincie má BR rozhodnúť neskôr, termín nie je bližšie špecifikovaný.
Podľa Haselocka Belehrad a Priština by mali najskôr začať rozhovormi o praktických otázkach spoločného záujmu, čo by pomohlo zlepšiť vzájomné vzťahy a otvorilo cestu pre neskoršie rokovania o štatúte Kosova.
Djindjič v rozhovore pre Times zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo v Kosove nesplnilo žiaden zo sľubov daných Srbom. Zároveň vychádza v ústrety všetkým želaniam kosovských Albáncov, ktorí pod ochranou OSN budujú inštitúcie nezávislého štátu, napriek tomu, že tento postup predstavuje porušenie medzinárodných záväzkov a rezolúcie BR OSN.
Vyhlásenia Djindjiča, predsedu Demokratickej strany (DS) kritizoval aj podpredseda Demokratickej strany Srbska (DSS) Dragan Maršičanin, ktorý vyhlásil, že obhajovanie rozdelenia Kosova neprospeje kosovským Srbom, ale skôr tamojším Albáncom, ktorí si želajú nezávislosť provincie.
Maršičanin Djindjičove vyjadrenia označil za "nezodpovedné", keďže povedú k zhoršeniu postavenia kosovských Srbov a radikalizácii situácie v južnom Srbsku.
