Viedeň 24. februára (TASR) - Povojnové rakúske odškodnenie obetí nacistického holokaustu je polovičaté a zdĺhavé, uvádza sa v dnes prezentovanej dokumentačnej správe Rakúskej komisie historikov, ktorá má 14.000 strán. Členovia komisie na materiáli pracovali štyri a pol roka.
Podľa materiálu boli reštitúcie nacistami zabaveného židovského majetku a odškodňovanie obetí zdĺhavé a uskutočňovalo sa len po nátlaku zo zahraničia, predovšetkým zo strany Spojencov.
Príčiny toho podľa komisie spočívajú čiastočne aj v tom, že Rakúsko bolo v roku 1938 okupované nacistickým Nemeckom a neskôr bolo jeho územie súčasťou Nemeckej ríše a teda za zločiny nacistov proti židovskému obyvateľstvu nie je zodpovedná Rakúska republika. Takýto postoj Rakúska viedol po vojne k nedostatku veľkorysosti pri odškodňovaní obetí, píše sa v správe.
Podľa dokumentu boli židia a iné menšiny v Rakúsku systematicky arizovaní a tým zbavovaní sociálnych a ekonomických podmienok pre svoju existenciu. Arizácia potom išla ruka v ruke s masovým vyvražďovaním židovského obyvateľstva.
Pred rokom 1938 žilo vo Viedni 200.000 židov, z ktorých asi 65.000 zahynulo v koncentračných táboroch, ostatní boli násilím vysídlení, alebo ušli. Konca vojny sa v roku 1945 dožilo len 1000 z nich. Vrcholom cynizmu bolo, že židia si pritom museli hradiť deportáciu a následné popravy v nacistických koncentračných táboroch z vlastných prostriedkov.
Likvidačná politika nacistov sa týkala aj ďalších menšín, Chorvátov, Slovincov, Rómov, či homosexuálov. Napríklad rómskych Sintov bolo vo Viedni v roku 1938 11.000 a konca vojny sa ich dočkalo len niečo medzi 1500 - 2000.
