Belehrad 18. júla (TASR) - Juhoslovanské firmy so zvláštnymi privilégiami počas vlády prezidenta Slobodana Miloševiča zarobili viac než 8,3 miliardy nemeckých mariek na "extra profitoch", informovala dnes juhoslovanská centrálna banka.
Banka vydala zoznam 246 spoločností, ktoré v tejto kategórii identifikovala ako ziskové, pričom niektorým z nich hrozí zaplatenie viac než dvoch tretín získaných financií v rámci osobitnej dane.
"Celkový daňový základ pre identifikované firmy, ktoré zarobili na mimoriadnych ziskoch, je 4,5 miliardy nemeckých mariek," povedal dnes na tlačovej konferencii v Belehrade guvernér centrálnej banky Mladjan Dinkič a dodal, že ďalších 3,8 miliardy spadá pod dosiaľ neidentifikované subjekty.
Väčšinu ziskov mali juhoslovanské firmy z toho, že začiatkom 90. rokov si od centrálnej banky požičiavali viac, než jej potom splatili. "Zatiaľ čo štátne organizácie využívali fondy na financovanie sociálneho mieru, súkromné spoločnosti využívali peniaze na vlastné zbohatnutie," povedal Dinkič.
Niektoré firmy profitovali aj z privilegovaného prístupu k medzibankovému devízovému trhu v časoch hyperinflácie, keď nakupovali tvrdú menu za oficiálny výmenný kurz, ktorý bol ďaleko za kurzom dinára na čiernom trhu.
Mnohé spoločnosti využívali aj medzinárodnú hospodársku a finančnú izoláciu Miloševičovej Juhoslávie na vývoz svojho kapitálu do zahraničia na základe falošných dovozných faktúr, pričom samotný tovar sa len zriedkakedy dostal do krajiny, povedal Dinkič.
Zoznam firiem vydaný centrálnou bankou obsahuje len spoločnosti, ktorých profit z mimoriadnych ziskov presahoval sumu jedného milióna mariek. Spoločnosti, ktorých zisk nepresahoval 1,2 milióna mariek, musia zaplatiť 387.000 mariek plus 45 percent sumy presahujúcej čiastku jedného milióna. Firmy so ziskom nad desať miliónov štátu zaplatia 6,8 milióna mariek plus 90 percent sumy presahujúcej desaťmiliónovú hranicu.
