Ankara 24. februára (TASR) - Tureckí zákonodarcovia si s veľkou pravdepodobnosťou počkajú na druhú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mala umožniť použitie vojenskej sily proti Iraku, prv než budú v parlamente hlasovať o otvorení tureckých základní pre americké bojové jednotky.
Novinárom to dnes oznámil predseda tureckého zákonodarného zboru Bülent Arinc, podľa ktorého sa v dôsledku takéhoto postupu zrejme oddiali dosiahnutie očakávanej dohody s Washingtonom, na základe ktorej by USA pred eventuálnym útokom na Bagdad poskytli Ankare značnú finančnú pomoc.
"Turecká vláda by nekonala správne, keby sa zákonodarcov snažila prinútiť k rozhodnutiu v dôležitej otázke nezávisle od toho, či medzinárodné spoločenstvo súhlasí alebo nie so začatím vojenskej akcie proti režimu Saddáma Husajna," cituje agentúra Anatólia Arincove slová.
Vojenské základne na území Turecka by Washington potreboval s cieľom otvorenia severného frontu proti Bagdadu, aby tak uľahčil úlohu jednotkám, ktoré v prípade vojny zaútočia na Irak z juhu. Otvorením druhého frontu by sa zrejme skrátilo trvanie očakávaného ozbrojeného konfliktu a znížil počet jeho eventuálnych amerických obetí.
Výmenou za sprístupnenie základní pre americké jednotky ponúkajú Spojené štáty Turecku pomoc vo výške miliárd dolárov na ochranu jeho hospodárstva pred otrasom z možnej vojny. Podľa amerických zdrojov dostane Ankara podľa dohovoru šesť miliárd dolárov ekonomickej podpory a vojenskej pomoci, ako aj pôžičku vo výške desať miliárd dolárov. Spojené štáty ponúkli Turecku ropu za miliardu dolárov od regionálnych spojencov Saudskej Arábie a Kuvajtu.
Washington plánuje presunúť do Turecka do 40.000 vojakov, prevažne zo 4. pechotnej divízie, ktorej ťažká technika je už na nákladných lodiach smerujúcich do Turecka. Tieto oddiely by do krajiny prileteli a pridali sa tak k takmer 200.000 americkým a britským vojakom zhromaždeným v oblasti Perzského zálivu.
