Sekretárky vedia veľmi veľa, no zachovávajú dekórum. Známe je vyjadrenie Vladimíra Mečiara, že keby sa jeho pravá ruka Anna Nagyová rozhodla rozprávať, tak ho zničí do dvadsiatich štyroch hodín. Určite to nebolo len preto, že bola začas jeho sekretárkou, tieto dámy však predsa len majú moc. Ak sa rozhodnú, že nejaký odkaz hodia do koša, ich priamy šéf sa nikdy nedozvie, že sa mu niekto, možno dôležitý, rozhodol čosi povedať alebo sa s ním stretnúť.
K sekretárkam sa preto treba správať vždy veľmi slušne. Pod rukami im denne prejdú materiály, ktoré by uvítala konkurencia, uvádzajú k svojim šéfom návštevy, o ktorých iná konkurencia nemusí vedieť. Niektoré z nich si dali ministri preveriť Národným bezpečnostným úradom, lebo ich rukami prechádzajú materiály rôzneho stupňa utajenia. Šéf sekretárky preto musí byť presvedčený o ich lojalite. Aj na rozhovor sa niektoré odhodlali len vtedy, keď im to dovolili alebo rovno prikázali.
Dozvedeli sme sa, že ich práca je skôr poslaním ako zárobkovou činnosťou, za čo môžu tabuľkové platy v štátnej správe. To, že málokedy robia menej ako desať hodín denne, často neskoro do noci, sa na ich výplatnej páske neodzrkadľuje. Ich spoločným problémom je, že veľa času stratia telefonovaním s občanmi, ktorí sa silou-mocou dožadujú rozprávania s ministrom. Svorne tvrdia: „Pomohlo by nám, keby svoje žiadosti občania riešili písomne.“
Na to, ako sa stať sekretárkou ústavného činiteľa, neexistuje jednoznačný recept. Najschodnejšou cestou je začať poctivo robiť u perspektívneho človeka, ktorý má šance stať sa ním. (rom)
Judita Brtáňová: Bugár nezabúda na sviatky
Sekretárka Bélu Bugára Judita Brtáňová robí pre podpredsedu parlamentu piaty rok. Už v začiatkoch ich spolupráce určil jasné pravidlá. „V rámci ktorých stojí za zmienku aj dôrazná požiadavka, že nech by bola niekedy pravda akákoľvek, nesmieme mu nikdy klamať. To by bol náš koniec. V tomto smere je veľmi zásadový a nekompromisný.“
Porady mávajú u Bugára výnimočne, úlohy im zadáva priebežne. „Má veľmi dobrú pamäť a rýchle myšlienkové pochody, čo je pre nás niekedy trochu nevýhodné, najmä keď má veľmi naponáhlo. Vtedy sa často stáva, že dvoma-troma slovami nám zadá nejakú úlohu a my sa potom kolektívne radíme, čo tým myslel. Vyžaduje od nás maximálnu sústredenosť, veľmi nerád niečo opakuje.“
Podstatnú časť korešpondencie od občanov tvoria žiadosti o finančnú podporu, či už od jednotlivcov, alebo kolektívov. „Spočiatku sa snažil pomôcť čo najširšiemu okruhu žiadateľov, ale nie vždy sa mu to vyplatilo. Niektorí žiadatelia, ktorým už pomohol, sa po čase znovu ozvali s tou istou žiadosťou.“
Denne prijíma aj veľa stránok. „Sú dni, keď si takzvane podávajú kľučku, vtedy to u nás vyzerá ako u zubára – každých 15 až 20 minút ‚ďalší‘, medzitým nejaké zahraničné prijatia, prípadne porada s odborom protokolu.“ Napokon prakticky súbežne s odchodom poslednej stránky „letí“ preč aj on. „Väčšinou na SMK alebo na ďalšie rokovanie, takže súrne odkazy riešime telefonicky, keď už sedí v aute.“
Čo sa však týka cestovania, to absolvuje Bugár nerád. „Ale keď musí, nikdy nám nezabudne niečo priniesť. Väčšinou sú to sladkosti, aké u nás nedostať kúpiť. Keď sa vráti z väčšej cesty, zvyčajne si kolektívne posedíme a pán Bugár nám rozpráva zaujímavosti o tej krajine. Minimálne raz za rok, väčšinou pred Vianocami nás – svojich dvoch poradcov, asistentku, dvoch vodičov a mňa pozve na slávnostný obed do reštaurácie, kde sa nám poďakuje za spoluprácu v priebehu roka.“
Najlepším Bugárovým relaxom je aj podľa jeho sekretárky záhrada a fyzická práca v nej. „Keď príde po takom víkende do práce, je to skutočne cítiť aj na jeho nálade. Srší humorom a je prístupnejší.“ Celkovo je však Brtáňová presvedčená, „že svojím korektným a priamym vystupovaním vzbudzuje u ľudí rešpekt a obdiv“. Zamestnanci Kancelárie NR SR, ktorí s ním nejakým spôsobom prišli do kontaktu, tvrdia, že máme najlepšieho šéfa. Čo k tomu dodať?“
Aký je môj šéf
- najčastejší nápoj: bylinkový čaj
- obľúbený nápoj: kvalitné vína
- obľúbené jedlo: zákusky, najviac orechové
- vlastnosť, ktorú oceňujem: jeho nevyčerpateľnú energiu
- čo zaujímavé som od neho dostala: suveníry z Vatikánu
- prečo si ho vážim: pre jeho spravodlivý prístup k ľuďom
- je niečo, čo preháňa?: ani neviem, možno svoju výbušnosť
- akú používa nadávku?: do pitvora
Viera Kudličková: Rusko bol jej zákazníkom
Viera Kudličková robí prácu asistentky u jedného šéfa z oslovených najdlhšie. Keď sa v roku 1995 rozhodovalo o udelení novej televíznej licencie, potreboval vtedy ešte pomerne neznámy Pavol Rusko, aby mu niekto rýchlo prepísal projekt pre televíznu radu. „Ozval sa mi na inzerát uverejnený v Avíze. Asi bol s mojou prácou spokojný, lebo mi povedal, že ak licenciu dostane, tak sa ozve.“
Asi o rok zazvonil telefón a na jej veľké prekvapenie sa ozval Rusko, vtedy už ako generálny riaditeľ televízie Markíza, ponúkol jej prácu na sekretariáte. Dnes profesionálna asistentka Kudličková dokazuje svoje majstrovstvo aj na medzinárodnom fóre, v spracovaní textu na počítači. „Môj najväčší úspech bolo tretie miesto na posledných majstrovstvách sveta v nemeckom Hannoveri.“ Je vlastne typickým „úradníckym“ dieťaťom.
„Už odmalička som veľmi rada chodievala k mame do práce a prepisovala na mechanickom písacom stroji rozprávky a básničky. Pamätám si, ako som vždy, keď som naďabila na slovo s písmenom ‚ch‘, so zlosťou vytrhla papier zo stroja. Nevedela som ho nájsť na klávesnici.“ (Smiech.)
So zveličením môžeme povedať, že tá, ktorá by chcela v budúcnosti Kudličkovú u Ruska nahradiť, musí vedieť nielen napísať asi šesťsto úderov za minútu – čo je desať za sekundu, ale musí byť predovšetkým komunikatívna, flexibilná, absolútne pohotová a svoju prácu musí naozaj milovať.
„Nemám pevný pracovný čas a keďže je pán Rusko vorkoholik, často odchádzam z kancelárie až vo večerných hodinách. „Sama priznáva, že si nevie predstaviť také vyťaženie, ak by mala vlastnú rodinu. „Stáva sa mi, že ak v sobotu celý deň nezvoní mobil, rozmýšľam, čo sa deje, či som náhodou nezabudla na niečo dôležité.“
Ruska zažila už v rôznych situáciách, a preto vie, že sa nikdy na nikoho nenahnevá, ak nemá naozaj vážny dôvod. Osobne si váži jeho typickú vlastnosť, ktorou je snaha pomáhať všetkým ľuďom, ktorí ho o to požiadajú. „Poznáme sa už pár rokov, a preto viem, že môžem vždy bez problémov vyjadriť svoj názor. Myslím, že odo mňa ho prijíma úprimne. Vie, že nie som pochlebovač a že sa mu tým nechcem zapáčiť.“
Za tých niekoľko rokov už dokáže odhadnúť aj to, kedy a s čím ho osloviť, kedy má zlú náladu a kedy ho niečo trápi. „Dnes si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné a hlavne pre niekoho iného.“
Aký je môj šéf
- najčastejší nealkoholický nápoj: nealkoholické pivo, pri športe minerálka
- obľúbený alkoholický nápoj: už niekoľko rokov je abstinentom
- obľúbené jedlo: divina na rôzne spôsoby, najradšej s knedľou, alebo bryndzové halušky
- vlastnosť, ktorú oceňujem: že nikdy nemyslí len na seba, že mu záleží aj na osudoch iných, najmä tých, ktorí to naozaj potrebujú
- najčastejšia návšteva: pri tom obrovskom množstve sa to nedá vybrať
- čo zaujímavé som od neho dostala: dôveru
- prečo si ho vážim: že napriek tomu, že je bohatý, úspešný a momentálne patrí medzi najvplyvnejších mužov na Slovensku, stále zostáva citlivým človekom
- je niečo, čo preháňa?: prácu
Rozália Špačková: U Šimka všetko rozkazom
Rozália Špačková sa s Ivanom Šimkom pracovne stretla prvýkrát v roku 1994, pracovala ako jeho osobná sekretárka na Úrade vlády, kde bol podpredsedom Moravčíkovho kabinetu. Medzitým bola vedúcou sekretariátu primátora Bratislavy Petra Kresánka a potom riaditeľkou kancelárie vedúceho Úradu vlády Tibora Tótha. „Súčasný minister vnútra bol so mnou asi spokojný a je len prirodzené, že chcem preňho pracovať a pomôcť mu.“
Pomery na ministerstve obrany ju ale napriek skúsenostiam a dlhoročnej praxi prekvapili. „Mala som absolútne inú predstavu o tom, ako to tu bude fungovať. Všetko je to tu tak po vojensky, všetko sa rieši rozkazom. Aj dovolenka.“
Kancelária začína fungovať ráno o siedmej hodine, keď začnú vyzváňať telefóny. „Väčšinou volajú chlapci, chcú vedieť, či musia ísť na vojnu, na koľko musia ísť na vojnu, ako sa jej vyhnúť. Aj iní majú rôzne návrhy a neraz nám povedia, že už keby sa včera stretli s ministrom, bolo by neskoro.“
Ako správna sekretárka nehodí Rozália Špačková ani jeden odkaz do koša. „Aj anonymy napovedajú o mnohých skutočnostiach, ktoré treba riešiť.“ Minister ich dostane na stôl a dá vec prešetriť svojim poradcom.
Na sekretariáte pracuje aj Zuzana Morová, ktorá tu pracovala aj za ministra Stanka, a tá o Šimkovi hovorí: „S novým pánom ministrom sa dobre spolupracuje, vie otvorene povedať, čo sa mu nepáči, a myslím, že nemá problém zniesť kritiku aj z druhej strany.“
Aký je môj šéf
- najčastejší nealkoholický nápoj: minerálka
- obľúbený alkoholický nápoj: pohár nechladeného piva
- obľúbené jedlo: praženica, párky
- vlastnosť, ktorú oceňujem: cieľavedomosť, pracovitosť
- najčastejšia návšteva: štátny tajomník, náčelník generálneho štábu, vedúci úradu
- čo zaujímavé som od neho dostala: každé ráno úsmev a podanie ruky
- prečo si ho vážim: pre jeho ľudskosť
- je niečo, čo preháňa?: neviem o ničom
Alexandra Véghová: Linka dôvery u Kaníka
Sekretárka ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka už skúsenosti s tým, ako sa pracuje pre ministra, má. Alexandra Véghová pracovala štyri roky pre bývalú ministerku privatizácie Máriu Machovú. „Robili sme spolu už predtým v jednej firme, po vymenovaní do štátnej funkcie mi dala ponuku ísť s ňou na ministerstvo. K ministrovi Kaníkovi som sa dostala na jej odporúčanie.“
Pracovný čas je v tomto úrade, samozrejme, pohyblivý. „Začíname o ôsmej ráno, pravidelne končíme až okolo pol šiestej, ale keď treba, sme tu dlhšie, podľa programu ministra.“ V porovnaní s ministerstvom privatizácie je na sekretariáte Kaníkovho rezortu oveľa viac práce.
„Ľudia majú mnoho problémov, ktoré súvisia aj s ich sociálnou situáciou, takže aj telefonátov je nespočetne viac. Niekedy máme pocit, že sme linka dôvery. Niektorí telefonujúci nám nadávajú, kričia do telefónu, plačú a snažia sa vyrozprávať svoj problém.“
Sekretárky im však, čo sa týka odbornej stránky, poradiť nemôžu, najčastejšie ich požiadajú, aby problém vyjadrili písomne, alebo ich odporučia na niektorú zo sekcií k odborníkom. „Nie je veľmi príjemné, ak volajúci veľmi dlho rozpráva a nedá sa zastaviť. Ľudia často hovoria, že majú málo peňazí a nemajú z čoho žiť. Po niekoľkých minútach ich preto neraz upozorníme, že telefonujú dlho a míňajú aj to málo, čo majú.“
Pravidlom býva, že ľudia chcú hovoriť priamo s ministrom a nechcú sa ani predstaviť. „Samozrejme, nikdy ich priamo neprepájame, to by minister celý deň nič nerobil, len telefonoval.“
Aký je môj šéf
- najčastejší nealkoholický nápoj: káva, minerálka,
- k obedu džúsový strek
- obľúbený alkoholický nápoj: suché víno
- obľúbené jedlo: obed, ktorý mu prinesieme z našej jedálne, zje vždy
- najčastejšia návšteva: napríklad štátny tajomník alebo … odborári, hlavne od januára
- najčastejšia nadávka: nerozčuľuje sa a nenadáva
Martina Fondrková: Nemcsics presný ako hodinky
Martina Fondrková nie je na ministerstve hospodárstva nováčikom. Pre ministra Roberta Nemcsicsa pracuje len štyri mesiace, na úrade je však už päť rokov. „Miesto sekretárky ministra mi za ten čas ponúkali trikrát. Dvakrát som musela odmietnuť, lebo som mala doma malého syna a v tejto pozícii je oveľa dlhší pracovný čas.“ Po tretej ponuke nezaváhala. „Snažím sa ministrovi uľahčovať prácu, pretože jej má vyše hlavy. Občas sa stáva, že mi zavolá aj neskoro večer.“
Pracovný čas sa začína o pol ôsmej ráno a zvyčajne sa končí okolo dvadsiatej hodiny. „Denne telefonuje mnoho ľudí, ktorí si myslia, že ministerstvo stále rozhoduje napríklad o cenách elektriny. Niekoľkokrát za deň musíme vysvetľovať, že o cenách rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Niektorí telefonisti sú však naozaj neodbytní.“
Nemcsics je vraj prísny šéf, ale s dobrou náladou. Fondrková však ešte nemala šťastie zažiť, či je aj pozorný muž. „Počas tých štyroch mesiacov, čo s ním pracujem, som nemala žiadny sviatok, takže uvidíme, či si spomenie.“
Aký je môj šéf
- najobľúbenejší nealkoholický nápoj: čaj a minerálka
- obľúbený alkoholický nápoj: nepije alkohol
- obľúbené jedlo: čokoľvek z kuracieho mäsa
- vlastnosť, ktorú oceňujem: stále má dobrú náladu, stále sa usmieva
- najčastejšia návšteva: štátna tajomníčka
- je niečo, čo preháňa?: do práce chodí presne na ôsmu, je ako švajčiarske hodinky
- najčastejšia nadávka: nepočula som ho nadávať
Zuzana Juru: Lipšicovo mladučké ministerstvo
Recept na to, ako sa stať sekretárkou najmladšieho ministra slovenskej vlády Daniela Lipšica, dievča s exotickým menom Zuzana Juru nemá. „Asi som mala šťastie, že som sa sem dostala. Pracovala som pre neho, už keď bol vedúcim úradu ministerstva. Po voľbách mi zazvonil telefón a ozvalo sa, že ma očakáva v kancelárii ministra.“
Odísť zo svojej kancelárie, na ktorú bola zvyknutá, sa jej príliš nechcelo. „Váhala som, bála som sa väčšej zodpovednosti, ale prax ukázala, že tá práca sa príliš nelíši.“ Okrem nekonečnej práce s papiermi si podobne ako jej kolegyne na iných sekretariátoch musí poradiť s množstvom nahnevaných telefonujúcich. „Ľudia, ktorí volajú, chcú, aby sme im, samozrejme, pomohli s ich problémami. Všetci sa dožadujú spravodlivosti, lebo sme ministerstvo spravodlivosti.“
Inak Lipšic sa vraj ako minister zmenil k lepšiemu, ale má menej času, čo dokumentuje aj to, že si už v kancelárii nepúšťa vážnu hudbu ako kedysi. „Zdá sa mi vyrovnanejší a spokojnejší. Kedysi bol náladovejší, ak bol problém, bolo na ňom trochu vidieť emócie.“
Napriek tomu, že je len o pár rokov mladšia ako jej nadriadený, netykajú si. „Ani by som nechcela, predsa len je to minister, aj keď je mladý.“ Ako mladí ľudia sa však porozprávať vedia. „Nemá problém s tým, ak mu zhodnotím vizáž, alebo sa ma spýta, na aký film by mal ísť do kina.“
Na svoje sekretárky myslí Lipšic aj v zahraničí. „Keď bol vedúcim úradu, priniesol mi zo zahraničnej cesty šál alebo malú termosku na kávu, ako minister ešte nikde nebol.“ Aj počas sviatkov sa vždy správa ako džentlmen. „Ku koncu roka nás zamestnancov kancelárie zvyčajne pozve na večeru.“
Aký je môj šéf
- najčastejší nealkoholický nápoj: ľadový zelený čaj
- obľúbený alkoholický nápoj: ak, tak kvalitné víno
- obľúbené jedlo: štrúdľa
- najčastejšia nadávka: do čerta
