Výzvu podpísalo doteraz 266 odborníkov na medzinárodné právo. Už niekoľko mesiacov USA dávajú jasne vedieť, že chcú začať vojnu proti Iraku, uvádzajú noviny v článku s názvom: Pozor na banalizovanie vojny!
USA spolu s Veľkou Britániou v poslednom čase zintenzívnili letecké vojenské akcie, ktoré vykonávajú pravidelne proti časti územia v Iraku od konca vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
Na ospravedlnenie vojny používajú rôzne motívy: ide o zbavenie sa diktátorského a krvavého režimu Saddáma Husajna, alebo o boj proti medzinárodnému terorizmu, s ktorým údajne Irak udržuje styky, poprípade o útok proti režimu, ohrozujúcemu životné záujmy USA, širšie aj medzinárodného spoločenstva.
Ako dôvod sa uvádza aj konštatovanie, že Irak údajne vlastní zbrane hromadného ničenia jadrové, chemické, biologické, bakteriologické alebo pokračuje v ich vývoji.
Niekoľko mesiacov sa väčšina médií obmedzuje len na to, aby oznamovala fakty vojenského charakteru a dopĺňa ich najčastejšie technickými komentármi o silách, prítomných v regióne Perzského zálivu, o meteorologických podmienkach, o plánoch na inváziu, zbraniach a ďalších prostriedkoch, ktoré sa použijú, o trvaní invázie a o možných reakciách irackej armády. Naopak, otázka práva, najmä medzinárodného, takmer úplne absentuje.
Právnici, ktorí podpísali výzvu, vyjadrujú ľútosť na jednej strane nad faktom, že sa banalizuje pripravovaná vojna, a na druhej strane aj nad ľahostajnosťou k právnemu rozmeru tejto otázky v rámci medzinárodných vzťahoch.
V tomto bode právnici zdôraznili, že neexistuje koncept "nového svetového poriadku", ktorý by umožňoval jednostranné použitie sily v prospech niektorých štátov na údajné rešpektovanie medzinárodného práva.
Jedným z veľkých výdobytkov 20. storočia je postavenie vojny mimo zákon, najmä v Charte OSN, na základe ktorej boli vypracované aj princípy súvisiace s vojnou.
Le Figaro vyzdvihol ďalej časť, v ktorej sa píše, že v súlade so spomenutými princípmi neexistuje nijaké ustanovenie v medzinárodnom práve, ktoré by umožňovalo jednému alebo niekoľkým štátom použiť jednostranne silu na zmenu režimu alebo zahraničnej vlády, aj keby bola poľutovaniahodná, alebo by vlastnila zbrane hromadného ničenia. Len Bezpečnostná rada OSN by mohla rozhodnúť, či taký fakt predstavuje hrozbu pre mier.
Právnici, čo podpísali výzvu, ďalej zdôraznili, že pripravovaná vojna pravdepodobne spôsobí straty a škody civilnému obyvateľstvu a budú neporovnateľne väčšie ako sledovaný cieľ a zároveň porušením základných pravidiel medzinárodného práva, vyzdvihol Le Figaro.
