"Ak bol niekedy na Marse život, neviem si predstaviť vzrušujúcejšie miesto, kde by som sa pozrel," povedal v stredu Philip Christensen z Arizonskej štátnej univerzity.
Žľaby, ktoré spomína Christensen, objavila v roku 2000 sonda Mars Global Surveyor. Začínajú tesne pod okrajmi kráterov a horských chrbtov a tiahnu sa niekoľko kilometrov dolu úbočiami. Podľa niektorých vedcov žľaby vznikli v teplejších obdobiach, keď sa ľad ukrytý pod vrstvou prachu topil a voda odtekala po povrchu.
Christensen, ktorý vyhodnocoval snímky sondy Mars Odyssey, má na to iný názor. Vedec sa domnieva, že v teplejších obdobiach unikli do atmosféry väčšie množstvá vody, viazanej v ľade na póloch. V stredných zemepisných šírkach sa voda vrátila na povrch planéty vo forme snehu. Snehová pokrývka, zmiešaná s prachom, absorbovala toľko slnečného žiarenia, že pod povrchom sa začala topiť.
Žľaby viditeľné v súčasnosti označujú polohu bývalých snehových polí, myslí si Christensen. Sneh na Marse sa podľa neho topí a opäť vzniká v cykle trvajúcom 100.000 rokov.
Na snímkach Mars Odyssey je vidieť početné žľaby na okrajoch kráterov obrátených k pólom, hneď vedľa hladkých plôch zrejme utlačeného materiálu. Tieto plochy môžu byť snehové polia, ktoré sa zachovali na veľmi chladných miestach.
Keby sa podľa Lynn Rothschildovej z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) uvedená teória potvrdila, na Červenej planéte by sa rozšíril počet potenciálnych miest pre existenciu života. Živé organizmy by mohli prežiť medzi fázami odmäku podobne ako morské riasy na Zemi.
Ďalšie informácie: http://science.nasa.gov/headlines/y2003/19feb_snow.htm?list57966, http://themis.asu.edu/pr20030219-sm.mov (animácia topenia snehu na Marse, 12 MB Quicktime)
