Washington 19. februára (TASR) - Zdá sa, že Džingischán, jeden z najúspešnejších dobyvateľov v dejinách, vládol nielen obrovskej ríši, ale zanechal po sebe aj najväčšie dedičstvo, akého je jednotlivec schopný.
Podľa najnovšej genetickej štúdie bol Džingischán veľmi plodným milencom. Aktuálny genetický výskum ukázal, že takmer osem percent mužov žijúcich v regiónoch bývalej mongolskej ríše sú nositeľmi skoro identických chromozómov Y. V prepočte to znamená, že potomkami Džingischána je asi 0,5 percenta dnešnej mužskej populácie, čo je približne 16 miliónov mužov.
Na dosiahnutie takéhoto ohromujúceho výsledku sú potrebné niektoré predpoklady, ktoré Džingischán a jeho mužskí príbuzní asi spĺňali, informovala internetová stránka časopisu National Geographic s odvolaním sa na American Journal of Human Genetics.
Na prelome 12. a 13. storočia nielenže prekvitali háremy, ale aj muži boli veľmi plodní. Džingischánov najstarší syn Tuši mal údajne 40 synov. Jeho vnuk Kublajchán splodil 22 synov a podľa povestí priviedol do svojho háremu každý rok 30 panien.
Celkom 23 vedcov skúmalo počas desiatich rokov vzorky krvi príslušníkov viac ako 40 menšín, ktoré žili v bývalej mongolskej ríši a v jej okolí. Zaujímali ich chromozómy Y, resp. tzv. cDNA, ktorá sa prenáša z otca na syna. cDNA zostáva nezmenená principiálne celé generácie.
Výnimkami môžu byť náhodné mutácie, ktoré sú zvyčajne neškodné. Ak sú tieto mutácie známe, dajú sa spätne sledovať až po svoj prvý výskyt a výsledkom býva rodokmeň. V tomto prípade siaha počiatok línie do obdobia pred 1000 rokmi, čím však vedci netvrdia, že určujúce genetické mutácie rodokmeňa začínajú Džingischánom. Pravdepodobnejšie siahajú k jeho praprastarému otcovi.
Jedno je isté: Spojitosť s Džingischánom nebude stopercentne istá dovtedy, kým sa nenájde jeho hrob a nebude možné odobrať DNA.
