Jeruzalem 19. februára (TASR) - Jeden zo zakladateľov izraelských tajných služieb, bývalý šéf Mossadu aj Šin Bet a strojca únosu nacistického zločinca Adolfa Eichmanna z Argentíny do Izraela, Isser Harel, zomrel v utorok vo veku 91 rokov v nemocnici v Petah Tikva pri Tel Avive.
Harela vymenoval za riaditeľa Mossadu v roku 1952 premiér David Ben-Gurion a tajné služby tak zveril do rúk muža, ktorého rozhodnosť a nekonečná energia pomohli vybudovať jednu z najúspešnejších špionážnych centrál na svete.
V roku 1960 Harel osobne riadil vypátranie, zajatie a únos Eichmana, jedného z hlavných nacistických zločincov zodpovedných za smrť vyše šesť miliónov Židov v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. A. Eichman sa ukrýval pod falošnou identitou v Argentíne, kam sa mu podarilo dostať s pomocou falošných pasov.
Agenti Mossadu zajali Eichmanna v Buenos Aires a tajne ho prepravili do Izraela, kde ho postavili pred súd a v roku 1962 popravili. Harel celý prípad opísal v knihe memoárov "Dom na Garibaldiho ulici", ktorá sa stala inšpiráciou pre mnohé úspešné knižné a filmové diela.
Harel (vlastným menom Halperin) sa narodil v roku 1912 vo Vitebsku v Rusku a v roku 1931 sa vysťahoval do Britmi spravovanej Palestíny. Tam sa v roku 1942 zapojil do tajnej organizácie Hagana, ktorá sa v roku 1948 stala zárodkom budúcej izraelskej armády. Od roku 1944 viedol tajnú službu tejto tajnej židovskej milície. Súčasne pracoval ako poľnohospodársky robotník a spoluzakladal kibucu Šefajim.
Po vzniku izraelskej armády na konci vojny za nezávislosť v roku 1948 sa Harel stal jej prvým podplukovníkom a šéfom bezpečnostnej služby Šin Bet, od roku 1952 šéfoval Mossadu. Harel stál na čele Mossadu vyše desať rokov a z funkcie odišiel v roku 1963 po spore s premiérom Ben-Gurionom o tom, ako postupovať voči nemeckým nacistickým vedcom, ktorí pomáhali v Egypte vyvíjať rakety. Ben-Gurion neveril tomu, že Nemci pracujúci pre egyptského prezidenta Násira predstavujú pre Izrael skutočné nebezpečenstvo, zatiaľ čo Harelovi agenti proti nim podnikali teroristické akcie.
Počas pôsobenia Harela v tajných službách údajne ani jeho susedia a manželka Rivka nevedeli o tom, kde pracuje. Mnoho jeho známych neskôr nechcelo uveriť, že tento muž malej postavy, kvôli čomu ho aj prezývali Malý Isser, bol hlavným izraelským špiónom, ktorý osobne plánoval a riadil mnohé úspešné akcie Mossadu.
Harel bol známy ako tvrdý a náročný šéf, ktorý vyžadoval od svojich agentov úplnú oddanosť veci a bezchybnú morálku. V medzinárodnej mierke si získal veľkú reputáciu pre svoj profesionálny talent a analytické schopnosti. Jeho jedinými koníčkami boli opera a čítanie detektívok.
V päťdesiatych rokoch bol Harel úspešný aj pri odhaľovaní komunistických špiónov, ktorí v prospech východného bloku zhromažďovali v Izraeli tajné informácie. Z viacerých prípadov bolo najdôležitejšie odhalenie sovietskeho špióna dr. Israela Beera, ktorý pôsobil ako vojenský poradca premiéra Davida Ben-Guriona. Beera prichytili pri čine, keď odovzdával sovietskemu veľvyslanectvu tajné materiály. Beer sa prezentoval ako židovský študent z Viedne, ktorý má skúsenosti z pôsobenia v armáde a preto mohol rýchlo získať nielen vplyvné postavenie a dôveru v izraelských ozbrojených silách, ale dokonca aj premiérovo priateľstvo. Jeho prípad dokumentoval, akým veľkým problémom musí izraelská tajná služba čeliť počas masovej emigrácie Židov. Harelovi sa podarilo dokázať, že skutočný Israel Beer zomrel vo Viedni pred mnohými rokmi a muž, ktorý sa za neho vydával bol Sovietmi nastrčený agent. Skutočnú totožnosť Beera izraelské úrady nikdy neodhalili a špión zomrel vo väzení.
Harel po odchode na dôchodok bol istý čas aj poslancom parlamentu a zaoberal sa otázkami arabského terorizmu, ktorý ho znepokojoval. Napísal o tom aj knihu s názvov "Džihád".
