Čínsky prezident Ťiang Ce-min sa včera prihovoril moskovským študentom.
FOTO – REUTERS
Rusko a Čína sa v posledných rokoch po desaťročiach tichej a niekedy aj hlučnej nenávisti opäť začali správať ako prirodzení spojenci. Pondelkové podpísanie spoločnej zmluvy o priateľstve a spolupráci v Moskve preto neprekvapilo. Čo však stojí za novou jednotou? Je to len spoločný odmietavý postoj k dominancii Spojených štátov alebo je v ich vzťahoch aj nefalšované teplo? Zaujímavú odpoveď priniesol ázijský analytik BBC Malcolm Haslett.
Čínsky prezident Ťiang Ce-min navštívil Moskvu vzápätí po tom, ako bol Peking ocenený usporiadaním olympijských hier. Vladimir Putin krátko po ich stretnutí odíde do Janova na stretnutie G8. To sú významné signály, že tieto giganty získavajú vo svete ocenenie.
Stratégovia v Rusku aj Číne vnímajú obnovenie starého priateľstva ako logické úsilie zabrániť Spojeným štátom, aby ako svetový hráč číslo jeden nezašli príliš ďaleko. Tento motív sa zreteľne obnažil, keď Ťiang a Putin vehementne protestovali proti poslednému americkému testu protiraketovej obrany.
Obe krajiny sú nukleárnymi mocnosťami a majú svoje silné stránky - ako susedia si tak môžu navzájom pomôcť. Čína má stále rastúcu ekonomiku, zatiaľ čo Rusko rozvinutý zbrojársky priemysel a obrovskú zásobu nerastných surovín.
Je tu však aj niečo iné, čo obe krajiny tak veľmi zblížilo. Hoci Rusko je považované za demokraciu, v ktorej politické strany bojujú o moc, stará politická kultúra z komunistických čias stále zostáva veľmi silná. A odkedy je pri moci Vladimir Putin, bývalý člen tajnej polície, tento „retro“ trend sa len posilnil.
Staré zvyky podozrievania a kontrolovania sú späť. Dozor štátu nad médiami, ale aj podnikaním sa povážlivo posilnil. Nedôvera k cudzincom sa objavuje v médiách a z času na čas sa dá nájsť aj vo vyhláseniach oficiálnych predstaviteľov. Mnohé z toho sa deje so súhlasom verejnej mienky. Tých, ktorí túžia zabudnúť na jeľcinovské obdobie spojené s národným ponížením (čečenské vojny) a na stratu vedúceho miesta vo svetovej politike, nie je málo.
Svoju budúcnosť Rusi zverili lídrovi, ktorý bude bojovať za národné záujmy - teda aj za nich. Ak má byť obeťou, že Putin používa autoritárske formy vládnutia, o spánok ich to neoberie.
Práve toto priviedlo Rusko bližšie k Číne, a nie naopak. Je to veľmi podobná politická kultúra.
(mch)
