Brusel 17. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ začali dnes v Bruseli pripravovať pôdu pre večerný mimoriadny summit, na ktorom sa lídri pätnástky pokúsia dosiahnuť spoločné stanovisko EÚ k irackej kríze.
Grécke predsedníctvo zvolalo vrcholnú schôdzku napriek riziku, že iba prehĺbi rozdiely vnútri únie a pochová sen o spoločnej zahraničnej politike EÚ.
Britský minister zahraničia Jack Straw pri príchode na zasadnutie vyhlásil, že diplomatické úsilie o odzbrojenie Iraku je potrebné podporiť dôveryhodnou hrozbou použitia sily.
"A keď to bude potrebné a vhodné, túto silu treba aj použiť," tlmočil Straw názor jednej skupiny štátov EÚ, ktorá podporuje prípravy USA na vojnu. Zároveň vyjadril pesimizmus čo sa týka možnosti, že by sa Irak plne podriadil príslušnej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN
Jeho nemecký kolega Joschka Fischer prišiel s odlišným názorom: treba urobiť všetko pre mierové riešenie irackej krízy. "Irak musí dokázať, že nemá zbrane hromadného ničenia - a to možno dosiahnuť bez nasadenia vojenských prostriedkov," povedal novinárom. Vyjadril nádej, že dnes sa Európskej únii podarí dosiahnuť v irackej otázke "dobrý kompromis".
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku, ktorej existencia je irackou krízou ohrozená, pred zasadnutím vyhlásil, že vojna proti Iraku môže byť potrebná, avšak momentálne tomu tak nie je. "Najskôr musíme vyčerpať všetky diplomatické prostriedky," zdôraznil.
Hostiteľ dnešného summitu, grécky premiér Kostas Simitis vedomý si situácie v EÚ, už v nedeľu varoval, aby sa od schôdzky príliš veľa neočakávalo. Rozdiely medzi členskými štátmi sú totiž veľké.
Na jednej strane je tábor podporujúci vojenské prípravy USA na operáciu v Iraku na čele s Britániou, Španielskom či Talianskom. Na strane druhej stoja odporcovia vojenského riešenia irackej krízy na čele s Nemeckom a Francúzskom podporovaní verejnou mienkou.
Ministri zahraničných vecí EÚ síce 27. januára prijali k irackej kríze pomerne všeobecné spoločné vyhlásenie, potom však nasledoval "list ôsmich" na podporu USA, pod ktorý sa podpísali Británia, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Dánsko, ČR, Poľsko a Maďarsko. Desať kandidátskych krajín NATO vzápätí vydalo podobné vyhlásenie, čo viacerých v únii pobúrilo.
Po dnešnom prípravnom rokovaní ministrov sa o 18.00 h začne schôdzka prezidentov a premiérov EÚ, ktorí medzi seba príjmu tiež generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.
V utorok bude grécky premiér Simitis informovať o výsledkoch summitu lídrov kandidátskych krajín, vrátane slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. Mnohé z nich - i Slovensko - netajili sklamanie, že ich EÚ nepozvala už na pondelkové rokovania.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
