Skopje 17. júla (TASR) - Mierovú dohodu medzi macedónskymi a albánskymi politickými stranami o ukončení etnického násilia a urovnaní päťmesačnej krízy v krajine najnovšie blokujú nezhody o štatúte albánskeho jazyka. Rokovania, ktoré sa údajne konečne pohli dobrým smerom, narazili na kameň, keď Albánci neupustili od svojej požiadavky, aby bol ich jazyk uzákonený za úradný, spoločne s už úradnou macedónčinou.
Macedónci sú "krajne neochotní" túto požiadavku prijať, hoci súhlasili už s väčšinou opatrení uvedených v Západom navrhovanom mierovom pláne, povedal pre americkú agentúru Associated Press líder macedónskej strany, ktorý si želal zostať v anonymite.
Tento zdanlivo drobný kultúrny rozdiel len podčiarkuje hlbokú rozpoltenosť a nedôveru medzi dvoma hlavnými národnostnými skupinami v Macedónsku - väčšinovými Macedóncami a menšinovými Albáncami - z ktorých každá sa obáva dominantnosti tej druhej.
Etnické napätie prerástlo do vážneho konfliktu vo februári tohto roku, keď albánski militanti začali s ozbrojenou kampaňou proti vláde. Od začiatku júla, keď sa predstaviteľom NATO a Európskej únie podarilo dojednať prímerie, panuje medzi oboma stranami relatívny pokoj a zrážky sú hlásené len ojedinele. Existujú však obavy, že v prípade zlyhania rozhovorov by sa boje obnovili a mohli by reálne prerásť do otvorenej občianskej vojny.
Podpredseda Demokratickej strany Albáncov (DPA) Iljaz Halimi dnes pre macedónsku štátnu tlačovú agentúru MIA povedal, že albánska strana súhlasila s konečnou podobou návrhu mierového plánu, a teraz čaká na odpoveď macedónskej strany. Správu vláda zatiaľ nepotvrdila.